Progresívci a liberáli sa radi zastanú tých ľudí, ktorým sa dejú nespravodlivé veci či skrivodlivoť. Musia mať však to správne tričko. Ak totiž nevyznávajú ich hodnoty, vtedy ide ich ľudomilnosť bokom. Tomu sa v skutočnosti hovorí farizejstvo.
Ako skutoční farizeji sa zachovali nielen politici opozície, najmä progresívci a liberáli, či im blízke mainstreamové médiá, aj v prípade novinárky Anity Radi, ktorá dostala od svojho zamestnávateľa agentúry SITA výpoveď za to, že na YouTube mala svoj kanál, kde ponúkala rozhovory s rozličnými politikmi. Ako sa ukázalo, Anitu Radi nemali rozličné mainstreamové médiá radi zrejme i preto, že sa cítili je prácou, a zvyšujúcim sa záujmom ľudí o ňu, ohrozené.
V denníku SME redaktor Martin Hodás napísal: „Kanál založila 3. júna, pred dvoma týždňami naň upozornil denník SME. Radi doposiaľ publikovala rozhovory s Annou Belousovovou, Ľubošom Blahom, Michalom Bartekom či Györgym Gyimesim. Dezinformácie a hoaxy v nich zaznievali nielen od respondentov, ale aj od samotnej reportérky.“ Takže aj tu je vidieť, že keď si do štúdia nepozývala tých „správnych“ ľudí, tak sa okamžite ocitla na čiernej listine tých „správnych“ médií.
Väz Anite Radi zrejme zlomil článok v ďalšom z tých „správnych“ médií, keď redaktor aktuality.sk David Žák napísal: „Redaktorka spravodajskej agentúry SITA Anita Radi sa v poslednom čase zviditeľnila nielen konfrontáciami s politikmi na tlačových besedách, ale najnovšie aj vlastným kanálom na platforme YouTube. Na ňom a v rozhovoroch u iných tvorcov prezentuje vyhranené politické názory, ktoré prekračujú hranice štandardného agentúrneho spravodajstva. Agentúra SITA o jej aktivitách nevedela a situáciu rieši interne.“
Redaktor v článku mapoval jej ostré konfrontácie s opozičnými politikmi (napr. Igorom Matovičom či Michalom Šimečkom) a poukazoval na šírenie vyjadrení o „toxických šašoch“ či „neonacistoch“. Z tohto je jasné, že naše mainstreamové médiá uznávajú iba tých, ktorí robia tú „správnu“ žurnalistiku, presnejšie rozprávajú sa iba s tými „správnymi“ respondentami a kladú iba tie „správe“ otázky. Ostatné je pre nich neprípustné.
Anita Radi v rozhovore s influencerkou Miriam „Mimi“ Šramovou na kanáli YouTube, ktorá tiež leží opozičným politikom a im spriazneným mainstreamovým médiám poriadne v žalúdku, opísala okolnosti svojho odchodu, kritizovala spôsob práce niektorých médií a hovorila aj o tom, prečo podľa nej slovenská mediálna scéna stráca dôveru časti verejnosti. „Všetci vieme, čo sa vlastne stalo,“ povedala v rozhovore s Mimi Šramovovu s tým, že zverejnený článok podľa nej vytvoril tlak na jej zamestnávateľa. Anita označila Žákov článok za neprofesionálny a viackrát zopakovala, že nesúhlasí s jeho obsahom ani spôsobom spracovania. Osobitne kritizovala titulok (Ostré hádky s Matovičom a Šimečkom redaktorke nestačili. Začala šíriť vyjadrenia o toxických šašoch a neonacistoch), ktorý podľa nej navádzal čitateľov k nesprávnym záverom ešte pred prečítaním samotného textu.
V rozhovore Anita Radi rozoberala aj označenie jej komunikácie s politikmi za „ostrú hádku“. Ona sama rázne odmieta, že by sa s predstaviteľmi opozície dostala do konfliktu spôsobom, aký bol v článku opisovaný. Ako príklad uviedla výmenu názorov s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom a bývalým premiérom šéfom hnutia Slovensko Igorom Matovičom. Podľa nej išlo o bežné otázky a diskusiu, nie o konflikt, preto označenie situácie za hádku vytvára obraz konfliktnej osoby, ktorý nezodpovedá realite.
Výrazná časť rozhovoru je venovaná fungovaniu slovenských médií, pričom Radi opakovane vyjadrila presvedčenie, že časť médií hlavného prúdu prestáva byť objektívna a pri niektorých témach pristupuje k informovaniu selektívne. Ako príklad uviedla témy súvisiace s Ukrajinou či otázkami ideológie a spoločenských konfliktov. Podľa nej niektoré informácie, ktoré sú dostupné v zahraničných médiách, sa na Slovensku objavujú len okrajovo alebo vôbec.
Ani prepustenie so zamestnania Anitu Radi nezastaví v jej „novej“ práci. Ako naznačila, plánuje sa venovať vlastným mediálnym projektom. Jej YouTube kanál funguje len krátko, ale záujem oň u verejnosti rastie, takže aj preto vzbudil takú neželanú pozornosť niektorých „mienkotvorných“ médií. „Prišla som o prácu kvôli názorom,“ tvrdí Anita Radi, podľa ktorej je u nás potrebná sloboda prejavu a pluralita názorov v médiách.
Novinári predsa musia mať právo slobodne písať a informovať, respektíve prezentovať vlastné názory bez obavy zo straty zamestnania. V opačnom prípade sa dostaneme do stavu cenzúry, aká bola známa za tvrdého socializmu. Teda za režimu, ktorý súčasní „liberáli“ a „progresívci“ tak kritizujú. Ako sa ukazuje, komunisti im boli dobrým vzorom, ba v niektorých prípadoch ich aj prevyšujú.
Kto sa po tomto ešte čuduje, že celková dôvera v slovenské médiá klesla u obyvateľov na historické minimum 19 percent, čo vyplynulo z najnovšej správy Digital News Report 2026 od Reuters Institute for the Study of Journalism. Slovensko sa tak v miere dôvery k spravodajstvu nachádza výrazne pod celosvetovým priemerom, ktorý predstavuje 37 percent. Pre porovnanie, v susednej Českej republike dôveruje médiám 31 percent populácie. A to je už na zamyslenie sa.
Zdroj foto: screenshot video youtube.com
