Niektorí politici akoby nedokázali rozoznať to, čo robia oni, a čo tí druhí. Nestačí im na to ani pohľad do zrkadla, kde seba vidia ako svätca, kým tých druhých ako zlo, ktoré treba zničiť. Jasným príkladom je aj Michal Šimečka a jeho PS-ko, ale v ničom za ním nezaostávajú ani ostatní opoziční „svätci“.
Opozícia sa prakticky hneď po parlamentných voľbách pustila do boja proti tým, ktorým dali ľudia dôveru vládnuť nasledujúce štyri roky. Neuvedomili si však, že tým nielen otvorili Pandorinu skrinku, ale aj vykopali vojnovú sekeru, a že sa ich vojnové ťaženie môže otočiť voči nim samotným. A to bola chyba, lebo okrem samých seba so sebou stiahli množstvo inštitúcií, ktoré si dovtedy v tichosti užívali priazne tak nenávidených koaličných strán a ich politikov.
„Michal Šimečka označuje zákonné postupy čerpania financií od strany Smer za príživníctvo. Jeho priateľka Soňa Ferienčíková pôsobí v mimovládkach, ktoré čerpali stotisícové dotácie od štátu, čím napĺňa kritizovaný scenár,“ konštatuje sa v článku na spravodajskom portáli standard.sk s dôvetkom, že Progresívne Slovensko (PS) sa rozhodlo odkloniť pozornosť od káuz a podozrení z trestnej činnosti matky svojho lídra Marty Šimečkovej tým, že bude poukazovať na čerpanie financií rodinnými príslušníkmi svojich politických protivníkov.
Progresívci si pri tom ani neuvedomili, že snaha dištancovať PS a jej predsedu Michala Šimečku od káuz združenia Projekt Fórum sa narušila po tom, ako vyšlo najavo, že združenie bez opory v zákone platilo telefónne faktúry nielen Šimečkovi, ale aj jeho širšej rodine. PS-ko navyše prešlo do protiútoku tým, že začalo aktívne využívať informácie portálu Aktuality.sk o tom, že syn Roberta Fica pôsobí v spoločnosti Agentúra SMER, s. r. o., ktorú platí strana Smer.
V rámci tejto rétoriky sa spomína aj syn bývalého ministra práce a politika Smeru Jána Richtera, Juraj Richter, pričom oficiálna stránka Transpetrolu ho uvádza ako člena predstavenstva spoločnosti Transpetrol. Transpetrol je stopercentne vlastnený Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom hospodárstva SR. Žiaľ, Progresívne Slovensko nikdy nevysvetlilo, aká je vlastne podobnosť medzi podozreniami z páchania trestných činov a zneužívania štátnych dotácií a zákonným vyplácaním straníckych peňazí spriazneným firmám.
„Jediným spoločným menovateľom je presah na rodinných príslušníkov, čo má zrejme u menej kritickej verejnosti vyvolať zdanie porovnateľného problému. Ide, samozrejme, o faktický nezmysel, ale ako politická kampaň môže obstáť čokoľvek,“ pripomína standard.sk. A Michal Šimečka urobil ďalšiu chybu, keď sa chcel podobať na Igora Matoviča a vybral sa do Chorvátska, kde, podľa neho, majú mať vily vládni politici. Podľa Šimečku „Ficova príživnícka rodina nie je len syn, najbližší príbuzní či priateľky. Je to celý ten smerácky ekosystém. Ich ľudia, ktorí 15 rokov transformujú vaše peniaze na vily v Chorvátsku.“ Lenže, v podstate každá politická strana v Národnej rade SR má vlastnú spoločnosť na propagáciu strany, ktorá je platená zo štátnych príspevkov, vrátane PS-ka.
Jedinou výnimkou je, paradoxne, Hnutie Slovensko, ktoré tieto platby zadáva priamo svojim ľuďom a spriazneným osobám. „Nie je teda známe, či Progresívne Slovensko myslí pod pojmom „príživníci“ aj svoju Progresívnu firmu, s. r. o., v ktorej ako konatelia pôsobia člen PS Jerguš Ridzoň a Zuzana Čifári, ktorá zároveň pôsobí ako asistentka poslanca PS Štefana Kišša. Firma, ktorú vedú osoby spriaznené s Progresívnym Slovenskom, dostáva platby od strany PS, čo je podľa Šimečku príživnícka metóda obživy,“ prízvukuje standard.sk.
„Rovnako nie je zrejmé, či PS myslí pod príživníctvom aj vlastnú poslankyňu Danu Kleinert, ktorá má prepojenie na masívne toky štátnych peňazí na účty neziskoviek, a to aj z ňou kritizovaného FPU. Predseda Šimečka totiž hovorí o „príživníkoch“ aj v prípade straníkov, ktorí sú legálne vyplácaní prostredníctvom štátnych peňazí či príspevkov strany,“ pripomína standard.sk s dôvetkom, že ide teda o skutočne zaujímavú stratégiu opozičnej strany, ktorá vyčíta svojim politickým protivníkom to, čo robí ona sama. Navyše, ide totiž stále o zákonný postup, na rozdiel od pochybných kšeftov, ktoré sa diali v združení Marty Šimečkovej.
Michal Šimečka pri svojich výrokoch o priateľkách politikov, ktoré vykresľuje ako „príživníkov, ktorí transformujú štátne peniaze“, ale zrejme zabudol na to, že okrem štátneho sponzorovania členov strany Progresívne Slovensko masívne dotácie dostali aj mimovládky spriaznené s jeho priateľkou Soňou Ferienčíkovou, ktorá je štatutárnym orgánom v neziskovke BOD.Y občianske združenie, a to od januára 2016. Centrálny register zmlúv ukazuje masívne dotácie pre združenie, a to v období od roku 2015 do roku 2026. Teda aj v čase, keď bol pri moci Robert Fico a jeho Smer-SD!
Združenie počas tohto obdobia dostalo desiatky dotácií od rôznych štátnych subjektov vrátane Ministerstva kultúry, no najviac finančných prostriedkov poskytol združeniu Fond na podporu umenia. A aby toho nebolo málo, vo Fonde na podporu umenia bola od roku 2018 členkou hodnotiacich komisií Zora Jaurová (PS) a zároveň aj členkou Rady Fondu na podporu umenia. „V danom období získavalo Ferienčíkovej združenie vysoké dotácie, pričom celková suma dotácií udelená združeniu sa pohybuje približne na úrovni 300-tisíc eur,“ prezrádza standard.sk.
Vysoké dotácie pre združenie Soni Ferienčíkovej boli jedným z dôvodov, pre ktoré bol Michal Šimečka odvolaný z funkcie podpredsedu Národnej rady SR, takže Šimečka si konár pod sebou vlastne podpílil sám. Toľko on a jeho strana pichali do osieho hniezda, až… To ale nie je všetko. Ferienčíková totiž pôsobí aj v mimovládke PlaST (Platforma pre súčasný tanec – pozn. red.), kde je členkou správnej rady. „Združenie dostávalo vysoké finančné prostriedky, opäť s výnimkou troch prípadov takmer výlučne od Fondu na podporu umenia (FPU), a to od roku 2016 do roku 2026,“ dodáva standard.sk s dôvetkom, že celková suma štátnych dotácií presahuje 300-tisíc eur.
A Ferienčíkovej združenie dostalo rozhodnutím riaditeľa FPU príspevok aj na svoje celoročné fungovanie na roky 2024 a 2025 v celkovej sume 33-tisíc eur. Denník Štandard oslovil s otázkami týkajúcimi sa dotácií z verejných zdrojov obe neziskovky, pričom otázky smerovali k tomu, aké verejné dotácie, granty alebo príspevky získali združenia, aká bola úloha Soni Ferienčíkovej pri príprave, schvaľovaní, realizácii alebo vyúčtovaní týchto projektov a či boli z verejných zdrojov vyplácané Ferienčíkovej honoráre.
Otázky smerovali aj k tomu, či združenia vedia vylúčiť, že pri získavaní verejných zdrojov zohrala akúkoľvek úlohu politická alebo osobná väzba Soni Ferienčíkovej na Michala Šimečku alebo iných predstaviteľov PS-ka, a či vedia zverejniť prehľad verejne podporených projektov, rozpočtov a vyúčtovaní. Ani jedna mimovládka, ktorá poberala masívne dotácie zo štátnych peňazí a v ktorej pôsobí priateľka Michala Šimečku, však na žiadnu otázku neodpovedala. Z toho je zrejmé, prečo mimovládky, najmä tie prepojené na politické prostredie, tak vytrvalo odmietajú zverejňovať, ako nakladajú s verejnými prostriedkami.
Pomerne zjavná sprenevera štátnych peňazí zo strany združenia Marty Šimečkovej, ktorá sa rysuje zo všetkých dostupných informácií, úplne vysvetľuje občanom, prečo neziskovky potrebujú byť skryté pred verejným dohľadom pri svojom financovaní. Kritika progresívcov o príživníkoch nie je založená na faktoch, ale na ideológii a zavádzaní. Za príživníctvo v danom prípade nemožno označiť zákonné čerpanie finančných prostriedkov, hoci to možno pokojne označiť za rodinkárstvo, zvýhodňovanie, protekciu či „transformovanie“ straníckych peňazí pre vybrané osoby.
„Rozhodne to možno označiť za legislatívnu „dieru“, ktorú by bolo vhodné upraviť tak, aby bolo zrejmé, ako presne sa „transformovali“ štátne peniaze do súkromných rúk. Ak by platila logika a argumenty Michala Šimečku, jeho strana je plná príživníkov. A medzi najväčších by patrila jeho priateľka, ktorej spriaznené mimovládky poberajú stotisícové dotácie nie zo straníckej kasy, ale priamo z vreciek daňových poplatníkov,“ konštatuje standard.sk.
Ani Ferienčíková, ani ostatné osoby pôsobiace v straníckych agentúrach či inak previazaných subjektoch pritom podľa spravodajského portálu nerobia nič nezákonné. Iba využívajú systém nastavený tak, aby sa mohli pohodlnejšie prelievať peniaze pracujúcich ľudí do vreciek „vyvolených“. Takže namiesto odklonu od kauzy Marty Šimečkovej PS-ko vytvára podhubie na verejné osočovanie každého, kto je nejakým spôsobom, aj keď legálnym, spojený s príspevkami strany alebo štátnym rozpočtom. Zrejme zabudli, že úspešné vysávanie verejných peňazí cez mimovládky je doménou progresívnych kruhov.
Zdroj foto: Michal Šimečka/FB