V rozhovore pre Hlavné správy hovorila advokátka Viktória Hellenbart o selektívnom informovaní, dvojitom metri voči nezávislým tvorcom obsahu a o tom, prečo dôvera v slovenské médiá klesla na 19 percent.
Slovenský mediálny priestor sa podľa advokátky Mgr. Viktórie Hellenbart nachádza v najhlbšej kríze dôvery vo svojej modernej histórii. V rozhovore pre Hlavné správy, ktorý viedol redaktor Dušan Marušák, otvorene hovorila o cenzúre, krytí korupcie aj o konkrétnych kauzách, ktoré v poslednom čase rozdelili slovenskú verejnosť.
Hellenbart v rozhovore uviedla, že hoci sa slovenské médiá k Novinárskemu kódexu formálne hlásia, ich reálne výstupy podľa nej jeho kritériám nezodpovedajú. Etický kódex tak podľa jej slov funguje skôr ako „bájny jednorožec – ideál, ktorý si spoločnosť síce želá, ale v skutočnosti sa málokedy dosahuje.“
Najvážnejší problém vidí v tom, že spravodajstvo, ktoré by malo byť postavené výlučne na faktoch, sa premenilo na nástroj formovania nálad verejnosti. Médiá podľa nej selektívne vyberajú z dennej agendy len tie správy, ktoré zapadajú do ich naratívu, a skladajú ich tak, aby u diváka vyvolali presne požadovaný dojem.
Kauza Šramová verzus Anita Rada: Dvojitý meter
Advokátka poukázala na paradox v hodnotení dvoch novinárok mainstreamovými médiami. Kým Mimi Šrámovej kritici vyčítali, že svojim hosťom nekladie kritické otázky, youtuberke Anite Rade bolo po kritickom článku na portáli Aktuality vyčítané presne opačné správanie – že kládla príliš kritické otázky lídrovi opozície Michalovi Šimečkovi. Dôsledkom bolo okamžité ukončenie spolupráce medzi Radou a agentúrou SITA. Hellenbart túto situáciu zhrnula slovami, že svedomie sa v slovenských médiách ohýba podľa toho, ako to komu politicky vyhovuje.
Zdôraznila tiež zásadný rozdiel v zodpovednosti: nezávislí tvorcovia obsahu nesú za prípadné poškodenie práv osobnú právnu zodpovednosť, zatiaľ čo novinári v korporátnych médiách sú v tomto smere chránení vydavateľstvom.
Podľa Hellenbart sa pojem „nezávislý novinár“ na Slovensku stal skôr nástrojom na diskreditáciu nepohodlných hlasov než vecným hodnotením. Pripomenula, že kým v USA médiá otvorene priznávajú svoju politickú orientáciu bez toho, aby to bolo vnímané negatívne, na Slovensku slúži nálepkovanie („dezolát“, „konšpirátor“) ako zbraň vo vnútornom boji o ovládnutie verejnej diskusie.
Skutočnú nezávislosť médií podľa nej nedefinuje to, kto ich vlastní, ale miera transparentnosti financovania a absencia politických či obchodných zásahov do obsahu.
Mechanizmy na potrestanie neetického správania existujú, chýba odvaha ich použiť
Na otázku, či existujú páky na postih novinárov za vedomé porušovanie etiky, advokátka odpovedala, že legislatívne nástroje – vrátane Tlačovej a mediálnej rady – sú nastavené dostatočne. Problémom je podľa nej skôr strach ľudí v týchto komisiách reálne uplatňovať sankcie.
V závere rozhovoru pre Hlavné správy upozornila na aktuálne prieskumy, podľa ktorých dôveruje slovenským médiám už len približne pätina populácie. Príčinu tohto poklesu nevidí v ohrozovaní slobody tlače, ale v tom, že médiá podľa jej slov rezignovali na základnú morálku a pravdivé informovanie.
Foto: Hlavné správy