Slovenskí „umelci“ sú skutočne zvláštnou kastou. Brániť dokážu nie každého svojho kolegu, ale iba toho, ktorý sa hodí do ich ideológie. A kto z toho, čo sú ochotní tolerovať a podporovať, vybočí, ten sa automaticky zaradí medzi enfant terrible, alebo ak chcete hrozné dieťa slovenskej kultúrnej scény.
Zvykne sa hovoriť, že kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť. Zrejme toto platilo aj o multihudobníkovi, spevákovi, skladateľovi, komikovi a moderátorovi Mariánovi Čekovskom. Pokiaľ robil to, čo sa od neho „očakávalo“, umelecká scéna mu dala pokoj. Teraz ale spravil niečo, čo už bolo pre progresívcov a liberálov prezlečených do vlčej kože cez čiaru. Vystúpil, spolu s manželkou, na celonárodných oslavách príchodu svätých Cyrila a Metoda na hrade Devín. Počas galavečera aj s manželkou Natašou odpremiérovali novú skladbu „Nádej a viera“, ktorá sa však stala terčom „verejnej“ kritiky kvôli nákladom na jej produkciu.
Podľa medializovaných informácií (vrátane Denníka N a denníka SME) stála tvorba a prezentácia diela 26 814 eur. Tieto financie vyplatilo ministerstvo kultúry v rámci celkových nákladov na oslavy. Čekovský reagoval na svoju obranu vyhlásením, že jeho honorár bol minimálny, lebo suma 26-tisíc eur nebola osobným zárobkom, ale išlo o celkový rozpočet určený na prípravu, produkciu a realizáciu celého vystúpenia. Na obranu známeho hudobníka sa v statuse na sociálnej sieti postavil aj Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a bývalý poradca premiéra Roberta Fica, podľa ktorého Marián Čekovský na vlastnej koži zažil verejný lynč…
„Chvíľu ho v tom nechajme, aby lepšie pochopil, ako sa cítil jeden z našich najlepších gitaristov Henry Tóth, keď ho po dlhoročnej spolupráci vyhodil z hudobnej skupiny za jeho „dezolátske“ názory na nátlak jeho kolegov z Inkognita Zdeny Studenkovej a spol. Dovoľme mu, aby pochopil, aká zhubná a nebezpečná je táto fašizoidná atmosféra, keď sa sfanatizovaný dav snaží ostrakizovať alebo ušliapať človeka s iným pohľadom na rôzne veci – ako doktora Galéna z Čapkovej hry Bílá nemoc. Aby uznal, že demokracia bez plurality je suchá ratolesť. A potom mu podajme ruku. Nie ako príslušníkovi našej názorovej bublinky, s ktorým súhlasíme. Ale ako ľudskej bytosti, ktorej odlišné názory či spôsob života rešpektujeme,“ skonštatoval hneď v úvode Chmelár.
Kauza Čekovský je podľa neho len špička ľadovca problémov, na ktorých sa triešti naša spoločnosť. „Dlhodobo pred tým varujem: Nebláznime. Nesprávajme sa ako svorka nepríčetných zombíkov, ktorá dostáva záchvaty z toho, že sa stretávame, že sa medzi sebou rozprávame alebo že sa nebodaj (och, aká hrôza) spolu odfotíme. Hejteri Čekovskému odkazujú, že si mysleli, že je normálny. Nie. To vaše správanie nie je normálne. Čekovský nie je zodpovedný za vaše posrané životy. Ako sa sám obhajuje, on odmieta s niekým polemizovať a písať statusy, on má na vyjadrenie názoru hudbu, na to sa narodil. Presne tak, ako sa niekto vyjadruje obrazom, alebo ako sa ja vyjadrujem slovom,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa s dôvetkom, že rešpektovať naše odlišnosti, naše autonómne životy, naše vlastné cesty, je základom nielen demokracie, ale každej civilizovanej spoločnosti.
„Takže čoho sa vlastne Čekovský dopustil? Zobral honorár za svoju prácu? To akože má byť etalónom morálky Štefan Skrúcaný, dvorný umelec Mikuláša Dzurindu, ktorý nás nedávno pobavil hláškou „robíme to zadarmo“? Alebo Paľo Habera, ktorý sa pred opozičným publikom dušoval, že nikdy pre politikov nehral a verejne tak zaprel svoje známe angažovanie v prospech HZDS? To sa naozaj necháme buzerovať od nejakej Doroty Nvotovej, kto a kde má právo vystupovať a kto je tu kolaborant? Zostali tu ešte nejakí slobodní ľudia so zdravým myslením, ktorí nie sú ustráchaní z hlučného davu?“ kladie politický komentátor pre niektorých zaslepených ľudí veľmi nepríjemné otázky.
„Pred niekoľkými dňami ste ma upozornili na vznik prapodivnej stránky hlasyagresora.eu. Mnohých poburuje, hoci je skôr smiešna, lebo hádže do jedného vreca absolútne nesúvisiace osoby, pričom najviac ma pobavilo, že Robert Fico či Dag Daniš sú vraj nebezpečnejší ako Marián Kotleba. Ten zoznam bol absolútny bullshit, ktorý obsahoval mená všetkých, ktorí majú iný pohľad na ukrajinský konflikt. A tak sa tam ocitli popri skutočných rusofiloch aj také mená ako Ján Kubiš, Ján Figeľ, či moja maličkosť, pričom za „rizikové“ sa v našom prípade považuje to, že presadzujeme rokovania s Ruskom… Toto nevymyslíš,“ prízvukuje Chmelár s dôvetkom, že možno by to stálo za nejakú hromadnú žalôbku. Už len preto, aby sa Slovensko dozvedelo, kto za takouto špinavosťou stojí.
Ale inak ho vraj už takéto útoky nemôžu rozhodiť. „Poviem vám, prečo. Odkedy sa pohybujem vo verejnom živote, som sústavne na nejakých zoznamoch nepriateľských osôb. Ibaže spočiatku to boli zoznamy, ktoré vytvárali náckovia – súpis verejne činných Židov, bojovníkov proti antisemitizmu, dokonca aj takých, ktorí sa na osoby židovského pôvodu iba ponášali fyzickým výzorom. Táto mentalita tupého hlúpeho kádrovania je totiž svojím pôvodom fašistická. Nasledovali zoznamy „proruských aktérov“ z pera znudeného synáčika majiteľa Esetu. Taktiež poriadna trapošina,“ pripomína Chmelár.
„Toto všetko ide v tej línii: vytvárať zo slobodných ľudí nepriateľov štátu a získať kontrolu nad rozhodovaním, kto bude delegitimizovaný, škandalizovaný a napokon ostrakizovaný na hranicu existenčného ohrozenia. Pamätajte si: toto robia iba oni – ľudia s totalitným myslením. Nám ani len nezíde na um ísť protestovať proti niekomu, kto dostal prácu a my s ním nesúhlasíme, kto dostal ocenenie a my si myslíme, že ho mal získať niekto iný, kto bol povýšený a my si myslíme, že nezaslúžene. To sú vaše choré kádrovacie a lynčovacie štvavé metódy. A čestní ľudia by sa od nich mali dištancovať,“ prízvukuje Eduard Chmelár rázne na samý záver statusu.
Zdroj: Eduard Chmelár/FB