Aj Slovákov zaujímajú aktuálne prieskumy zvoliteľnosti jednotlivých strán do Národnej rady SR. Je to i preto, že najbližšie sa budú u nás konať parlamentné voľby už jeseň budúceho roku.
Agentúra SCIO však vykonala v termíne 8.-13. júla prieskum, akoby dopadli naše politické strany v prípade, že by sa parlamentné voľby konali v júli tohto roka. Do parlamentu by sa podľa neho dostalo až osem politických subjektov. Ako uvádza agentúra SITA, podľa aktuálneho modelu by bolo víťazom Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 17,18 percenta rozhodnutých voličov. druhý by skončil Smer-SD, pre ktorý je rozhodnutých 16,41 percent voličov. Prieskum prebehol na reprezentatívnej vzorke 1.028 respondentov.
Do Národnej rady SR by sa pohodlne dostalo aj hnutie aj Republika s 10,08 percentami, 9,04 percent rozhodnutých voličov by zverilo svoj hlas bývalému OĽaNO, dnes hnutiu Slovensko. Koaličný Hlas-SD by získal 8,91 percent a opozičnú Slobodu a Solidaritu by volilo 8,14 percent rozhodnutých voličov. Zhodný výsledok, a to 5,68 percenta, dosiahli KDH a Demokrati.
Podľa percentuálneho výsledku by do parlamentu za Progresívne Slovensko zasadlo 32 poslancov, za Smer-SD 30 poslancov, Republika by získala 19 mandátov a Matovičovci by obsadili 17 kresiel. O jeden mandát menej by získal Hlas-SD (16) a SaS by obsadilo 14 kresiel, KDH a Demokratom by ich mali po 11.
Do parlamentu by sa nedostali Sme rodina so 4,01 percentami, SNS s 3,49 percentami, Maďarská aliancia získala 3,36 percenta, Právo na pravdu 2,97 percenta, Za ľudí 2,33 percenta, Strana vidieka 1,42 percenta, Kresťanská únia 0,78 percenta a Kotlebovci – ĽSNS 0,52 percenta.
„Po troch mesiacoch už nemožno hovoriť o jednorazových výkyvoch. Vidíme trend postupného približovania dvoch najsilnejších strán, pričom rozdiel medzi nimi sa znížil na menej ako jedno percento. Voliči sa zjavne opäť rozhodujú pragmatickejšie a volebný súboj sa začína nanovo otvárať. Osobitne so zmenami preferencií menších politických strán,“ uviedol hlavný analytik SCIO Martin Klus.
Podľa neho je zároveň zaujímavé, že po júnovom posilnení koaličných strán pokračuje rast najmä Hlasu-SD, zatiaľ čo väčšina opozičných subjektov s výnimkou Slobody a Solidarity zaznamenala mierny pokles alebo stagnáciu. Väčšina týchto zmien sa však podľa neho stále pohybuje v rámci štatistickej odchýlky, preto sa zásadnejšie nemení ani povolebná matematika, ani možnosti zostavenia stabilnej väčšinovej vlády.
„Ak sa na politickej scéne neobjaví nový relevantný hráč, o ktorom sa v kuloároch uvažuje po regionálnych a komunálnych voľbách, alebo sa cez päť percent nedostane ďalší subjekt, napr. po spojení Sme rodina s Richardom Sulíkom, väčšinovú vláda bez hnutia Slovensko sa podľa aktuálnych modelov zostaviť nepodarí,“ doplnil Klus.
Zdroj foto: Agentúra SCIO