Suverénne víťazstvo Pétera Magyara v maďarských parlamentných voľbách vyvolalo rovnaký ošiaľ, ako keď opätovne vyhral Donald Trump prezidentské voľby v USA. Po krátkom čase však v oboch prípadoch nastalo zdesenie z toho, čo sa to vlastne začína diať.
Péter Magyar sa v kampani prezentoval ako veľký demokrat, ktorý síce sľuboval zmeny, lenže to, čo začal robiť hneď po nástupe do funkcie premiéra sa inak ako harakiri nazvať nedá. Zvláštne na celej situácii je to, že kým v Maďarsku sa odvoláva prezident, „reformujú“ sa verejnoprávne médiá a iné inštitúcie, tak EÚ je ticho. Keď sa to robilo v oveľa menšom u nás, boli sme za nedemoratických, ba dostávali sme i horšie prirovnania, a dokonca nám hrozili žalobami a odobratím eurofondov.
A teraz, keď má Magyar a jeho strana Tisza parlamentnú väčšinu, mení ústavu, na základe čoho potom odvoláva prezidenta, tak je všade tíško tichučko. Aj v našich progresívnych a liberálnych kruhoch. Azda jediným zo slovenských opozičných politikov, ktorý sa ozval v statuse na sociálnej sieti, je exminister spravodlivosti a podpredseda KDH Viliam Karas. „S veľkým znepokojením sledujem ústavnú zmenu v Maďarsku, ktorá fakticky skracuje mandát legitímne zvoleného prezidenta ešte pred uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený,“ konštatuje a prezrádza hneď v úvode.
„Nejde pritom len o otázku jednej osoby. Ide o princíp právneho štátu. Ak ústava stanovuje, akým spôsobom môže prezident predčasne skončiť vo funkcii, tieto pravidlá nemožno obísť tým, že sa prijme jednorazová ústavná novela, ktorej jediným účelom je dosiahnuť konkrétny politický výsledok,“ upozorňuje Karas s dôvetkom, že nie je to pritom prvýkrát, čo sa podobná situácia v Maďarsku rieši.
„Keď bola v roku 2011 ústavnou zmenou predčasne ukončená funkcia predsedu Najvyššieho súdu Andrása Baku, Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Baka proti Maďarsku konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Aj vtedy išlo o použitie ústavnej zmeny na odstránenie konkrétneho ústavného činiteľa z funkcie. Rovnaký princíp právneho štátu by mal platiť bez ohľadu na to, kto je pri moci a koho sa týka,“ pripomína exminister spravodlivosti a podpredseda KDH.
„Mrzí ma, že Benátska komisia napriek žiadosti maďarského prezidenta doteraz nestihla zaujať stanovisko k tejto ústavnej zmene. Verím, že prezident počká na jej odborné posúdenie skôr, ako sa celý proces definitívne uzavrie,“ konštatuje Viliam Karas, podľa ktorého právny štát sa nezačína ani nekončí výsledkom politického zápasu, ale stojí na pravidlách, ktoré platia rovnako pre každého – aj pre tých, ktorí majú ústavnú väčšinu.
Zdroj foto: screenshot video youtube.com