Len niekoľko desatín percenta rozhoduje o poradí na čele politickej scény. Najnovší prieskum SANEP pre ta3 ukazuje, že Smer-SD zostáva na prvom mieste, no výraznou zmenou je prepad Hlasu-SD za hnutie Republika. Odpovedal aj na otázku, akú podporu by mal prípadný konzervatívny blok.
Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici júla, ich víťazom by sa stala strana Smer-SD, ktorá by získala 19,6 percenta hlasov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu ta3, realizovaného medzi 13. a 19. júlom na vzorke 2 150 respondentov.
Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko s podporou 18,1 percenta, pričom rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami predstavuje iba 1,5 percentuálneho bodu. Obe politické strany si v porovnaní s júnovým meraním mierne pohoršili.
Najvýraznejším momentom prieskumu je tretia pozícia hnutia Republika, ktoré by podporilo 11,6 percenta rozhodnutých voličov. Nasleduje hnutie Slovensko so ziskom 8,2 percenta, SaS so 7,7 percenta a Hlas-SD, ktorý by získal 7,6 percenta hlasov.
Do parlamentu by sa dostali ešte KDH s podporou 6,3 percenta a Demokrati s výsledkom 5,6 percenta.
Naopak, pred bránami Národnej rady by podľa prieskumu zostali Aliancia – Szövetség (4,6 percenta), SNS (4,5 percenta) aj Sme rodina (3,8 percenta).
Prieskum zároveň ukázal, že 14,8 percenta respondentov ešte nebolo rozhodnutých, komu odovzdajú svoj hlas. Ďalších 18,1 percenta uviedlo, že by sa volieb nezúčastnili.
Prepočet volebných výsledkov na parlamentné mandáty naznačuje, že Smer-SD by obsadil 35 kresiel, zatiaľ čo Progresívne Slovensko by získalo 32 mandátov.
Hnutie Republika by malo 21 poslancov, hnutie Slovensko aj SaS po 14 kresiel, Hlas-SD by získal 13 mandátov, KDH jedenásť a Demokrati desať.
Súčasťou prieskumu bolo aj hodnotenie dôveryhodnosti predsedov politických strán.
Najvyššiu dôveru si u respondentov udržal predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico, ktorému dôveruje 41 percent opýtaných, zatiaľ čo 45 percent mu nedôveruje.
Na druhom mieste skončil predseda Republiky Milan Uhrík s dôverou 35 percent, tretí je líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému dôveruje 34 percent respondentov.
Predsedovi Hlasu-SD Matúšovi Šutajovi Eštokovi dôveruje 28 percent opýtaných, predsedovi SaS Branislavovi Gröhlingovi 25 percent a lídrovi KDH Milanovi Majerskému 23 percent.
Najnižšiu dôveru spomedzi sledovaných predsedov zaznamenal Boris Kollár, ktorému dôverujú štyri percentá respondentov.
Agentúra SANEP zisťovala aj postoje verejnosti k možnému vytvoreniu širšieho konzervatívneho bloku. Samotnú myšlienku podporuje 33,7 percenta respondentov, zatiaľ čo 49,6 percenta je proti.
Ak by vznikol spoločný subjekt zložený z KDH, Kresťanskej únie a Maďarskej aliancie, určite alebo skôr by ho volilo 15,8 percenta opýtaných. Viac než šesť z desiatich respondentov však uviedlo, že by takýto projekt nepodporili.
Respondenti zároveň porovnávali dve možné podoby spolupráce. Užší blok KDH, Kresťanskej únie a Maďarskej aliancie označilo za prijateľnejší 23,7 percenta opýtaných, zatiaľ čo jeho rozšírenie o hnutie Slovensko podporilo 17,1 percenta respondentov. Takmer polovica oslovených neuprednostnila ani jednu z ponúkaných alternatív.