Tolerancia. Slovo, ktoré majú progresívci, liberáli a predstavitelia LGBTIQ+ komunity neustále v ústach, keď však majú ukázať, akí sú v skutočnosti tolerantní, tak sa dočkáme pravého opaku. Žiaľ, takéto veci nie sú u týchto ľudí až také ojedinelé, ba sú čoraz častejšie.
Zrejme nikto nepochybuje o tom, že Slovensko je ideologicky rozdelené. A to nie na pomyselnú polovičku, ale hneď na niekoľko častí. Pýtate sa, kto za to môže? Odpoveď je jednoznačná – politici. Ich správanie sa sa totiž niektorí snažia kopírovať a ukázať, že i oni sa vedia s ľuďmi iného názoru rázne vysporiadať. Svedčí o tom aj incident z posledných dní, ktorý sa odohral v bratislavskej kaviarne ParkLife Cafe. Jej majiteľ totiž odmietol obslúžiť zákazníka Daniela Bombica, pričom ako dôvod uviedol jeho politickú či internetovú činnosť.
„Ak sa niekto v podniku správa neadekvátne, vyvoláva konflikt alebo obťažuje okolie, majiteľ aj obsluha majú plné právo ho neobslúžiť, a v prípade potreby zavolať políciu. V tom sa zrejme zhodneme všetci,“ konštatuje v statuse na sociálnej sieti poslanec Národnej rady SR Marián Kéry (Smer-SD). „Ak sa však v daný moment nič neudialo a jediným dôvodom odmietnutia je to, že s ním ideologicky nesúhlasíme, vstupujeme na mimoriadne tenký ľad. A to je prípad zo spomínanej kaviarne,“ prízvukuje Kéry.
„Ako by rovnaká logika dopadla v iných prípadoch. Čo ak by majiteľ podniku vyhodil zákazníka pre jeho sympatie k opozícii či vláde?“ pokladá zásadné otázky a vzápätí poukazuje na incident z Dúhového Pride v Bratislave z 18. júla 2026, kde boli po pár minútach vyvedení Filip „Fiki“ Sulík so snúbenicou. Aj v išlo o kádrovanie na základe predchádzajúcich názorov a tvorby. „Akceptujeme, že odteraz budeme ľudí lustrovať pri dverách každej kaviarne, reštaurácie, obchodu či nejakého podujatia?“ pýta sa Kéry.
V tejto súvislosti dáva plne za pravdu Miloslavovi Bahnovi zo Sociologického ústavu SAV, ktorý výstižne upozornil, že antidiskriminačný zákon jasne odmieta rozdielne zaobchádzanie z dôvodu politického či iného zmýšľania a lustrovanie zákazníkov podľa toho, či sa nám nepáčia, nie je cestou. „V modernej demokratickej spoločnosti rozhodujú o vine a treste súdy a štátne orgány, nie prevádzkari pri pultoch. Ak by zákazník priamo na mieste nič nekorektné neurobil, kávu mal dostať,“ rázne prízvukuje smerácky poslanec.
„Naproti tomu názory bývalého predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka či právničky Janky Debrecéniovej, ktorí takéto odmietnutie schvaľujú či ospravedlňujú vytváraním „bezpečného priestoru“, otvárajú dvere svojvôli,“ upozorňuje Kéry a dodáva, že vrchol absurdnosti nasadzuje dvorný autor Denníka N Ján Markoš svojím tvrdením, že Daniel Bombic má právo na liek v lekárni, ale nie na miesto v kaviarni. „Odkedy rozhodujú samozvaní kádrováci o tom, kto má nárok vypiť si kávu vo verejnej prevádzke, a kto už nie? Kde sa toto kádrovanie zastaví?“ pokladá Kéry pre liberálov, progresívcov a prívržencov LGBTIQ+ komunity určite nepríjemné otázky.
Presne na ten istý nebezpečný princíp podľa neho nedávno poukázal aj Milan Dubec pri diskusii okolo kníhkupectva Martinus, keď zdôraznil, že ak si raz zvykneme na to, že je úlohou obchodníka či kníhkupectva rozhodovať, čo sa k ľuďom dostane z ideologických dôvodov, časom sa tá istá logika obráti aj proti inému titulu či názoru. „Cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami,“ prízvukuje parlamentný poslanec.
„Tento princíp platí rovnako pre kníhkupectvá, ako aj pre kaviarne či akékoľvek iné služby. Ak dopustíme, aby sa ideologický rozpor alebo osobná nesympatia stali dôvodom na vyčleňovanie ľudí na okraj spoločnosti, vytvoríme nebezpečný precedens, ktorý sa neskôr obráti proti komukoľvek z nás,“ varuje Marián Kéry s dôvetkom, že názorový súboj má prebiehať v diskusiách a vo voľbách, nie odopieraním základných služieb a selekciou občanov pri pultoch.
Zdroj foto: facebook.com