„Cesty Pánove sú nevyspytateľné“ je príslovie, ktoré má pôvod v Biblii. Ide však o hlbokú životnú pravdu, ktorá pripomína, že život prináša nečakané zvraty, kedy veci nedávajú zmysel, no s odstupom času do seba všetko zapadne. A takéto životné príbehy plné zvratov sa stávajú občas mnohým z nás.
Stalo sa to aj podnikateľovi Romanovi Brenčičovi, ktorý bol obžalovaný v kauze prípravy úkladnej vraždy exstarostu obce Marianka Dušana Statelova. Jeho zaujímavý príbeh sa začal odvíjať v roku 2021. Polícia ho podozrievala, že pomáhal sprostredkovať objednávku na likvidáciu vtedajšieho starostu Marianky z dôvodu nezhôd pri kolaudácii rodinných domov. Podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry mal Roman Brenčič fungovať ako zamestnanec a „vybavovač“ developera Kamila Bernátha. Obidvaja, navyše spolu s Milanom Dankom, skončili za mrežami. Danko však s celou vecou nemal vôbec nič spoločné.
Polícia Brenčiča zadržala v marci 2021 a istý čas strávil v preventívnej väzbe. Dozorovým prokurátorom za Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. V apríli 2022 Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici oslobodil Romana Brenčiča aj ďalších dvoch obžalovaných, keďže spáchanie skutku nebolo dokázané. Definitívnu bodku za prípadom spravil Najvyšší súd SR 22. mája 2024, ktorý toto oslobodenie potvrdil. Ukázalo sa, že kľúčový svedok v prípade krivo svedčil, za čo bol neskôr odsúdený.
„Zo dňa na deň som sa ocitol vo väzení s obvinením na doživotie. A to za niečo, kde som nebol a čo som neurobil, pretože by som toho nikdy nebol schopný,“ hovorí Roman Brenčič na úvod svojho šokujúceho príbehu, ktorý zverejnil Filip „Fiki“ Sulík na YouTube. „Najťažšie bolo, že som nevedel čo bude s mojou rodinou, pretože syn mal štyri a dcéra päť rokov. Navyše som bol jediným živiteľom rodiny, pričom sme sa starali aj o manželkinu mamu. Mne hrozila basa na 25 rokov až doživotie za niečo, čo som nespáchal,“ priznáva v rozhovore Brenčič, ktorý sa rozhovoril aj o začiatku celého príbehu.
Bernáth mal Brenčičovi porozprávať, že mu starosta Statelov nechce nezákonne a neprávom vydať na niekoľko domov kolaudačné rozhodnutie. „Hovoril mi, že tie domy preto bude asi nútený dať sociálne slabším ľuďom. Poprosil ma preto, či by som mu na to nevedel niekoho zohnať. Napokon tam nasťahoval ľudí, ktorí mu to tam strážili, pričom pripravoval projekt pre už spomínaných sociálne slabších ľudí. Tí, ktorí to tam strážili, sa ale po pár dňoch pobili, a tak sme ich odtiaľ vyhodili. Za tie dni „stráženia“ sme im riadne zaplatili, napriek tomu sa nám jeden z nich, ktorý bol neskôr pribratý ako svedok, začal vyhrážať,“ začína rozpletať zaujímavý príbeh Brenčič.
Neskôr sa mu ozvala nejaká žena, ktorá neskôr bola tiež svedkyňa, pričom ich spoločný telefonát použili ako „dôkazový“ materiál. „To preto, lebo v ten večer podpálili starostovi stajňu. A ona vo svojej prvej výpovedi uviedla, že mi hodinu pred podpálením zavolala, že so mnou na to podpálenie nejde. A práve týmto telefonátom a vymysleným rozhovorom ma do celého prípadu namočili,“ hovorí ďalej Brenčič, ktorý by aj dnes veľmi rád vedel, kto tú stajňu starostovi podpálil, a kto je za tým. On vraj údajne počul i to, že si to spravil starosta sám.
Šokujúce na celej veci bolo, z čoho sa niektorí smiali aj na súde, že kôň v zhorenej stajni nebol, pretože si zrejme večer sám pred podpalom odomkol zámku a odišiel preč, pričom počas podpalu bol asi na dve hodiny vypnutý na celej ulici kamerový systém, ku ktorému mal starosta prístup. „Podozrivé na tom celom je i to, že starosta mal mať v zhorenej stodole celé svoje účtovníctvo. Čo ale viem, tak Bernáth sa starostovi nikdy nevyhrážal a predo mnou o ňom ani škaredo nerozprával,“ doplnil Brenčič.
„Je možné, že starosta bol natoľko pomstychtivý, že na vás chcel hodiť taký hrozný čin iba preto, aby sa pomstil Bernáthovi?“ spýtal sa Filip Sulík. „K tomu sa ja ale neviem vyjadriť,“ uviedol Brenčič, ktorému ale prokuratúra ako obvinenie dala aj napadnutie verejného činiteľa, za čo mu hrozil až výnimočný trest. „Za podpálenie stajne sa síce na doživotie do basy nechodí, ale keďže to prebrala NAKA, tak sme dostali paragraf úkladná vražda v štádiu pokusu. Za čo a prečo, tak to veru neviem“ priznáva Brenčič, proti ktorému sa, podľa neho, evidentne spojili dvaja „svedkovia“, ktorí ho dostali do veľmi zlej situácie.
Už pri zatýkaní Brenčič nechápal, čo sa vlastne deje. „Keď som si prečítal papier, kde bolo napísané prečo pre mňa prišli, ani som to poriadne nevnímal, veď bolo päť hodín ráno, ale keď som si to prečítal neskôr v pokoji ešte raz, tak tam boli napísané samé bludy,“ opísal Brenčič, ktorý prezradil ešte aj to, že keď asi 20 kukláčov prišlo pre neho, tak najskôr netrafili správny dom, pričom v tom prvom porobili škodu okolo 10-tisíc eur. Zaujímavé sú aj jeho slová o tom, ako prebiehalo jeho zatýkanie a čo sa dialo po ňom.
Brenčič je presvedčený, že policajti, podľa ich správania sa, mali jasnú úlohu, a to zatknúť ho a usvedčiť z toho, že mali v úmysle zavraždiť vtedajšieho starostu Dušana Statelova. Ten mal mať, čo vraj vedel iba z počutia, kontakty na vysoké policajné miesta, takže vinník mal byť vopred jasný. Vo väzbe strávili Brenčič a jeho dvaja „kumpáni“ jedenásť mesiacov, pričom mali kolúznu, útekovú aj takú, že by mohli pokračovať v trestnej činnosti, takže celý ten čas nemohli byť s nikým v žiadnom kontakte. Zaujímavé však bolo aj to, ako svedkovia neskôr menili svoje výpovede.
„Jedna sa priznala, že na krivú výpoveď ju nahovárali samotní policajti za vyhrážania sa, že jej odoberú dieťa. Jednoducho že jej našijú nejakú organizovanú skupinu, za čo jej hrozí veľa rokov,“ šokuje Brenčič, ktorý ešte dodal, že daný policajt bol za tento prípad odmenený a povýšený. Zvláštne na celej kauze bolo i to, že všetci traja údajní svedkovia neskôr zmenili svoje výpovede, a tak keď už podľa Benčiča polícia s prokuratúrou nevedeli čo ako ďalej, tak vytiahli štvrtého svedka. Navyše, Danka do toho zatiahla tiež samotná polícia, hoci on s tým nemal vôbec nič spoločné. „On sedel za nejakú drogovú trestnú činnosť, čiže je možné, že to bol nejaký kajúcnik, ktorý sa nechal nahovoriť za zníženie trestu,“ neprestáva prekvapovať Brenčič.
Z troch svedkov podľa neho dvaja priznali, že ich na krivú výpoveď nahovorila polícia, a tretí to zobral celé na seba, pretože mu mala polícia údajne platiť alimenty a finančne ho podporovať. „Každopádne naše prepustenie ukázalo, že celé to bolo úplné fiasko polície, ktorá to chcela hodiť na nás,“ vraví Brenčič, ktorý aj so svojím advokátom žiadali o dva najdôležitejšie dôkazy v jeho prospech. „To bola analýzy môjho telefónu, že som s nikým o tom nekomunikoval, a tiež rekogníciu, ktorú nevykonali. Prokurátor Daniel Lipšic nás nechcel pustiť na slobodu kým nebudú vykonané tie dva dôkazy, pritom ich nikdy nevykonali,“ poukazuje Brenčič aj na „zvláštnu“ úlohu Daniela Lipšica.
Ako sa podľa Brenčiča neskôr ukázalo, hlavným problémom bol Kamil Bernáth, ktorého chcela dostať polícia za každú cenu za mreže, a tak nahovárala aj jeho, aby svojho „kolegu“ potopil. „Aj vtedajší minister vnútra Mikulec hovoril, že náš prípad sa musí vyšetriť a exemplárne potrestať,“ ukázal Brenčič na ďalšiu „zaujímavú“ osobu z policajného prostredia. To ale nebolo všetko. „Keď Bernátha viezli na výsluch, tak sa ho pýtali, či by niečo nevedel povedať o financovaní Smeru a nejakých jeho politikoch.
Keďže Bernáth mal byť nejakým spôsobom napojený na Smer-SD a polícia od neho chcela získať isté informácie, je možné, že celý šokujúci prípad bol vykonštruovaný na to, aby ho zlomili, a on na niekoho niečo porozprával. „Áno, určite,“ potvrdzuje Brenčič, ktorý je presvedčený, že keby neboli v ich prípade prokurátormi Daniel Lipšic a Michal Šúrek, tak by tie dôkazy, o ktoré žiadali, vykonané. „Nami požadované dôkazy dal spraviť až sudca špecializovaného trestného súdu, keď sme poukázali na to, že ešte neboli urobené. A odrazu to bolo za týždeň hotové,“ prezrádza Benčič s tým, že vykonaný dôkaz ukázal, že obaja obžalovaní mali pravdu. Posledné slová Romana Brenčiča sú však viac ako veľavravné: „Daniel Lipšic sa mi snažil zničiť život!“
Zdroj: YouTube.com