Budúcnosť európskych poľnohospodárskych dotácií môže výrazne ovplyvniť slovenských farmárov. Richard Takáč odmieta stropovanie priamych platieb a požaduje, aby slovenské poľnohospodárstvo po roku 2028 nedostalo menej peňazí než dnes.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč rokoval so zborom svojich poradcov o aktuálnej situácii v slovenskom pôdohospodárstve aj o dlhodobom smerovaní sektora. Za kľúčové oblasti označili sucho a hospodárenie s vodou, stav poľnohospodárskej výroby, podporu živočíšnej výroby a prípravu na nové obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. „Zloženie môjho poradného tímu pokrýva celé spektrum sektora – od poľnohospodárov a potravinárov cez lesníkov až po samosprávy. Práve takáto odborná a konštruktívna diskusia nám umožňuje hľadať riešenia pre celý sektor,“ uviedol Takáč.
Podľa ministra sa v pôdohospodárstve treba sústrediť predovšetkým na stabilizáciu sektora a posilnenie potravinovej bezpečnosti Slovenska.
Doterajší priebeh žatvy podľa Takáča nepredstavuje plošnú katastrofu. Úrody pšenice, jačmeňa či repky sa v mnohých prípadoch pohybujú približne na úrovni päťročného priemeru. Výraznejšie problémy však prináša nedostatok krmovín, senáží a predovšetkým silážnej kukurice.
Situácia môže podľa ministra výrazne zasiahnuť podniky so živočíšnou výrobou. Vláda preto chce rokovať o možnostiach podpory poľnohospodárov postihnutých suchom aj s Európskou komisiou. „Potrebujeme, aby pomoc pri krízových situáciách prichádzala rýchlejšie a s menšou byrokraciou. Budeme tlačiť na Európsku komisiu, aby boli v rezervnom fonde dostatočné zdroje na kompenzácie za sucho. Zároveň budeme hľadať možnosti financovania aj zo štátneho rozpočtu,“ povedal Takáč.
S otázkou sucha podľa neho úzko súvisí aj obnova závlahových systémov a hydromeliorácií. Minister zdôraznil, že nejde iba o samotné zavlažovanie polí, ale o širší manažment vody v krajine. „Nemôžeme sa pozerať iba na samotné závlahy. Musíme riešiť zadržiavanie vody v krajine ako celok. Voda, ktorá dnes z krajiny odtečie, musí byť v budúcnosti v čo najväčšej miere zachytená a využiteľná pre poľnohospodárstvo aj ďalšie potreby,“ uviedol.
Takáč zároveň odmietol úvahy o privatizácii hydromeliorácií. „Žiadna privatizácia hydromeliorácií nehrozí. Zostanú v rukách štátu,“ vyhlásil. Za otvorenú otázku označil najmä spôsob ich obnovy, financovania a efektívneho využívania.
Poradcovia chcú prepájať aktuálne problémy s dlhodobou stratégiou
Predsedníčka zboru poradcov Klaudia Halászová zdôraznila potrebu prepájať riešenie súčasných problémov s dlhodobou stratégiou slovenského pôdohospodárstva. „Chceme do týchto tém vniesť odbornosť. Našimi hlavnými témami sú pôda a voda, teda manažment vody a kvalita pôdy, ale aj nový strategický plán a to, na aké opatrenia budú smerované finančné prostriedky,“ uviedla Halászová.
Podľa nej má Slovensko dostatok odborných kapacít, ktoré treba pri tvorbe opatrení naplno využívať. Zároveň upozornila, že otázky vody či agroenvironmentálnych opatrení presahujú pôsobnosť jedného rezortu a vyžadujú si spoluprácu viacerých ministerstiev.
Podpredseda zboru Emil Macho poukázal najmä na dôsledky sucha pre živočíšnu výrobu. Problém podľa neho nespočíva iba v dostupnosti krmiva, ale predovšetkým v jeho cene. „Problém nie je v tom, či poľnohospodári zvieratá nakŕmia. Oni sa o to postarajú. Problém je, za čo ich nakŕmime,“ povedal Macho. Pri výpadku silážnej kukurice podľa neho môžu náklady na krmivo výrazne vzrásť, preto bude potrebné hľadať vhodné schémy štátnej pomoci a využiť dostupné európske mechanizmy.
Jozef Šumichrast zároveň upozornil, že aktuálne problémy nesmú zatieniť prípravu slovenského poľnohospodárstva na ďalšie roky. „Musíme odborne riešiť zadržiavanie vody v krajine, ale zároveň sa pripravovať na Národný regionálny partnerský plán a budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku,“ uviedol. Rozhodnutia prijaté v tejto oblasti budú mať podľa neho zásadný vplyv na poľnohospodárov a potravinárov.
Minister chce podporiť výrobu, nie plošne rozdávať peniaze
Poradný zbor sa venoval aj výkupným cenám surového kravského mlieka a ošípaných či rastúcim cenám hnojív. V prípade hnojív Európska komisia vyčlenila pre členské štáty viac ako 400 miliónov eur, pričom Slovensku má pripadnúť približne 6,5 milióna eur.
Takáč už požiadal ministerstvo financií o možnosť ďalšieho dofinancovania zo štátneho rozpočtu. Zároveň odmieta plošné rozdeľovanie finančných prostriedkov. „Nechceme ísť cestou plošného rozdávania peňazí. Pomoc chceme smerovať tam, kde vzniká pridaná hodnota – najmä do špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby,“ uviedol minister.
Významnou témou rokovania bola aj Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2028. Slovensko chce na európskej úrovni presadzovať zachovanie dostatočného objemu finančných prostriedkov pre sektor, odmietnutie stropovania priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur a zachovanie potravinárstva v rámci spoločnej politiky. „Stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur je pre Slovensko červenou čiarou. Rovnako je pre nás zásadné, aby potravinárstvo zostalo súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky a aby slovenský sektor nemal k dispozícii menej finančných prostriedkov ako dnes,“ zdôraznil Takáč.
Minister zároveň uviedol, že napriek konsolidácii verejných financií chce rezort zachovať približne 70 miliónov eur určených na štátnu pomoc a národné podpory. „Sektor potrebuje stabilitu a predvídateľnosť. Preto sme sa rozhodli, že v rámci štátnej pomoci a národných podpôr nepôjdeme cestou škrtov a zachováme približne 70 miliónov eur,“ uzavrel Takáč.
Členovia poradného zboru sa zhodli na potrebe pokračovať v odbornej diskusii. Ďalšia práca sa má sústrediť na návrhy v oblasti vody, pôdy, investícií a budúceho financovania slovenského pôdohospodárstva.
Foto: Richard Takáč / Facebook