Boj Andreja Danka a jeho SNS proti Tomášovi Tarabovi sleduje takmer celé Slovensko. Niektorí sa na tom už smejú, iní neveria tomu, čo vidia a počujú. Hoci Danko všade rozpráva, že on súčasnú vládu povaliť nechce, už dlhodobo ale koná tak, akoby to urobiť chcel.
Andrej Danko sa už dlhší čas vyhraňuje voči niektorým krokom koalície, ktorej je aj on súčasťou. Jeho vyjadrenia a kroky však naznačujú, že sa zvolebnieva a on ide tvrdo za svojím cieľom. Nejako sa mu to ale vymyká z rúk, pretože jeho volebné preferencie padli na úroveň plnotučného mlieka a o parlamente môže nateraz iba snívať. Čo s národniarmi spraví ťaženie proti ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, ktorého hlavu chcú dať stať už v týchto dňoch, ukáže blízka budúcnosť.
Zaujímavý názor na situáciu okolo Tomáša Tarabu ponúkol skúsený novinár a politický komentátor Dag Daniš v spravodajskom portáli marker.sk. „Problémy s ministrom Tarabom, a všeobecne s ministrami za SNS, majú pomerne hlboký koreň. Prispeli k nim nielen konflikty vnútri Dankovho tímu, ale aj zásahy prezidentky Čaputovej do zostavovania vlády,“ konštatuje hneď v úvode Dag Daniš, podľa ktorého to ale nebola hlavná príčina mizérie okolo SNS. „No treba to pripomínať, lebo išlo o zásahy zhora, ktoré mali na politiku degeneratívne účinky,“ pridáva skúsený novinár.
Dag Daniš pripomína aj to, že keď sa v októbri 2023 zostavovala Ficova vláda, do hry veľmi sporným spôsobom vstúpila prezidentka, ktorá Dankove nominácie rozhádzala. Konkrétne: zablokovala rozbeh Huliaka na ministerstvo životného prostredia s argumentom, že je neprijateľný. A nielen to. Čaputová vyhlásila, že noví ministri nesmú ísť proti štátnej politike, respektíve proti politike EÚ. A výsledok? Huliak sa nestal ministrom životného prostredia, kde chcel byť silným hlasom proti agende Green Deal.
Huliak po zásahu prezidentky zanikol v parlamente, neskôr síce skončil na ministerstve športu, no tu o ňom veľmi nepočuť. „Taraba sa nestal ministrom kultúry, kde chcel bojovať proti progresívnej a dúhovej agende. Stratil sa na ministerstve životného prostredia. Politicky sa vo vláde presadila len ministerka Šimkovičová, no len negatívne (konfliktne) a bez väčších úspechov,“ pripomína Dag Daniš, podľa ktorého je SNS síce najradikálnejšia strana koalície, lenže ako dravec nevystupuje. „Vystupuje ako pacient utopený vo vlastných problémoch. Občasne sa snaží vyceriť zuby – a následne zahanbene zistí, že nijaké nemá,“ sarkasticky komentuje politický komentátor.
To isté podľa neho platí aj o Tarabovi. „Pred tromi rokmi sa cítil ako politický talent, ktorý bude posilou národného tábora. Dnes nemá pod kontrolou ani vlastnú minifrakciu (Kuffovcov), ani ministerstvo. Jeho politický výtlak je chabý,“ okomentoval Dag Daniš s dôvetkom, že z národných strán, ktoré chcel Danko integrovať, sa nepresadilo nič. „SNS sa topí. A topia sa aj jej partneri okolo Huliaka či Tarabu,“ prízvukuje na margo národniarov.
„Po troch rokoch od zostavenia vlády sa nepresadzuje program SNS. Presadzuje sa skôr núdzový program Čaputovej, ktorá ministrom nakreslila červené čiary. Smú vyskakovať, no nie vyššie ako dovoľuje „oficiálna línia“. Alebo „štátna politika“, o ktorej hovorila prezidentka po zablokovaní Huliaka,“ konštatuje Dag Daniš s tým, že netvrdí, že bez zásahov Čaputovej do zostavovania vlády by boli ministri za SNS úspešní. „Tvrdíme len to, že národné strany s ich ministrami nemôžu byť úspešné, ak nepresadzujú svoj program,“ prízvukuje skúsený novinár.
Presadiť volebné sľuby je podľa Daga Daniša nutná podmienka úspechu. Nie dostatočná, ale nevyhnutná pre možnosť pohnúť sa ďalej. „Alebo inak. Kým bude platiť „Čaputovej doktrína” o limitoch pre ministrov, dovtedy budú národné strany v rozklade. Netýka sa to len SNS, ale prakticky celej koalície a všetkých ministrov,“ myslí si politický komentátor, podľa ktorého s tou čaputovskou (v Česku pavlovskou) oficiálnou líniou, ktorú vraj musia rešpektovať všetky vlády, je to totiž veľmi široké.
„Patrí tam nielen povinná podpora pre sporný a extrémne nákladný Green Deal. Patrí tam aj povinná podpora pre energetické sankcie, hoci potápajú európsku ekonomiku. Patrí tam povinná podpora LGBTI hnutí, hoci s ich trans a queer požiadavkami sa to načisto zvrhlo. Patrí tam zákaz rokovaní s Ruskom a podpora silového riešenia konfliktu, hoci práve toto „riešenie“ dvanásty rok poškodzuje Ukrajinu aj EÚ,“ vysvetľuje Dag Daniš.
„Jednoducho, za „oficiálnu líniu“ či „štátnu politiku“ sa vyhlasuje to, čo štátu a národným záujmom škodí. No prelomiť sa to nesmie, lebo by sa tým vraj išlo proti „štátnej politike“. Ako v začarovanom kruhu. V Hlave XXII. Mimochodom, kto vyhlásil a schválil túto oficiálnu líniu EÚ? Nikto. Kto vyhlásil a schválil údajnú štátnu politiku Slovenska, ktorú vraj musia rešpektovať všetci ministri? Nikto,“ upozorňuje Dag Daniš na istý paradox.
To, čo sa podľa neho vyhlasuje za oficiálnu líniu, je len nátlaková politika mocenských centier (Londýn, Brusel, pred Trumpom aj Washington). Vynucuje si ju progresívny dozor – progresívne médiá, progresívne strany. Alebo ich hlava štátu. „Národným stranám sa zakazuje, aby ju prelamovali. Teda: zakazuje sa im, aby plnili volebné sľuby. A aby presadili vôľu väčšiny voličov – odložiť zelené experimenty, prehodnotiť sankcie a vojnovú politiku, zastaviť podporu dúhových spolkov, podporovať národné programy… Tým sa dostávame nielen k demolovaniu politických strán, ale aj k demolovaniu slobody, suverenity a demokracie,“ prízvukuje politický komentátor.
„Toto je vlastne najväčší hriech a najväčšie zlyhanie SNS, Tarabu a celého národného a vládneho tábora. Nedokázal spojiť sily, aby prelomil limity, ktoré mu nakreslila Čaputová. Nedokázal plniť sľuby, ktoré dal voličom. Nechal sa zahnať do defenzívy. Nechal si vziať štátnu politiku. A skončil bez chrupu, čo bude v kampani 2027 nie veľmi fotogenické,“ sarkasticky konštatuje Dag Daniš na samý záver svojho komentáru.
Zdroj foto: SITA