Dostatok peňazí na poľnohospodárstvo po roku 2027, menej administratívy a účinnejšiu ochranu producentov pred nekalými obchodnými praktikami požadujú krajiny V4+4 a Taliansko. Na dvojdňovom rokovaní v Bratislave podpísali tri spoločné deklarácie, ktoré chcú presadzovať na úrovni Európskej únie. Slovensko zároveň odmieta povinné stropovanie priamych platieb.
Ministri a predstavitelia poľnohospodárskych rezortov krajín Vyšehradskej skupiny, Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Talianska sa dohodli na spoločných požiadavkách k budúcnosti európskeho poľnohospodárstva. Rokovanie pod záštitou slovenského predsedníctva vo V4 sa sústredilo na podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2027, zvládanie kríz a postavenie dodávateľov v potravinovom reťazci.
Podpísané deklarácie plánujú krajiny predstaviť na najbližšom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo AGRIFISH. Spoločným postupom chcú posilniť svoju pozíciu pri ďalších rokovaniach v Bruseli.
„Chceme silnú SPP, dostatok peňazí, menej byrokracie a väčšiu flexibilitu pre členské štáty. Nežiadame nič navyše. Chceme spravodlivé podmienky pre európskych poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť pre občanov Európy,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč.
Prvá deklarácia požaduje, aby SPP zostala spoločnou európskou politikou s dostatočným a predvídateľným rozpočtom. Podľa zúčastnených krajín by poľnohospodárstvo nemalo byť v novom viacročnom finančnom rámci oslabené. Poukazujú pritom na rastúce výrobné náklady, klimatické zmeny, extrémne počasie a geopolitické riziká, ktoré ovplyvňujú produkciu aj konkurencieschopnosť európskych farmárov.
„Ak má byť rozpočet Európskej únie výrazne vyšší, nemôžeme zároveň hovoriť o znižovaní rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Viac peňazí, menej byrokracie a jednoduchšie procesy – to je základ,“ povedal Takáč.
Súčasťou spoločnej pozície je požiadavka na väčšiu voľnosť členských štátov pri nastavovaní podpôr. Pravidlá majú podľa účastníkov zohľadňovať rozdielnu štruktúru poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách. Slovensko v tejto súvislosti odmieta povinné stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur na konečného užívateľa a presadzuje dobrovoľné uplatňovanie tohto opatrenia.
Takáč argumentoval veľkosťou slovenských poľnohospodárskych podnikov a ich významom pre zamestnanosť aj živočíšnu výrobu. „Nemôžeme nastaviť jedno pravidlo pre celú Európu a ignorovať špecifiká jednotlivých krajín,“ uviedol.
Krajiny žiadajú aj uplatnenie pravidla N+3 pri financovaní projektov, ktoré má vytvoriť reálnejšie podmienky na dokončenie investícií, a primerané prechodné obdobie medzi súčasným a novým programovým obdobím. Zároveň požadujú obmedzenie duplicitných administratívnych povinností.
Druhá deklarácia sa venuje reakcii na poľnohospodárske krízy vrátane sucha, nákaz zvierat či výkyvov cien vstupov. Zúčastnené štáty presadzujú lepšie financovaný a rýchlejší európsky mechanizmus pomoci. Riešenie kríz s cezhraničnými dôsledkami podľa nich nemôže zostať výlučne na národných rozpočtoch, ktorých možnosti sa líšia.
„Poľnohospodári čelia čoraz častejším krízam, preto potrebujeme jednoduchší systém, dostatočné finančné zdroje a nástroje, ktoré umožnia reagovať rýchlo a účinne,“ zdôraznil maďarský minister Szabolcs Bóna.
Takáč upozornil, že podľa neho je súčasná poľnohospodárska rezerva po posledných opatreniach vyčerpaná. Popri financovaní zdôraznil aj rýchlosť vyplácania podpory. „Nemôžeme čakať dva či tri roky na pomoc poľnohospodárovi, ktorý už medzitým nemusí existovať,“ povedal. Slovensko podporuje aj väčší dôraz na prevenciu a odolnosť poľnohospodárstva.
Tretia deklarácia požaduje posilnenie ochrany poľnohospodárov a potravinárov pred nekalými obchodnými praktikami. V súvislosti s pripravovanými zmenami európskej legislatívy chcú krajiny účinnejšie brániť zneužívaniu silnejšieho postavenia odberateľov.
„Chceme, aby sa neprimerané obchodné praktiky, ktoré dnes zostávajú v šedej zóne, dostali jasne medzi zakázané praktiky. Potrebujeme férové podmienky pre celý potravinový reťazec,“ uviedol Takáč.
Diskusia sa dotkla aj dovozu z tretích krajín. Taliansky minister poľnohospodárstva, potravinovej suverenity a lesníctva Francesco Lollobrigida zdôraznil potrebu reciprocity a rovnakých pravidiel pre európskych producentov a dovážané produkty. Účastníci rokovania požadujú, aby sa ochrana európskej produkcie zohľadňovala aj pri uzatváraní obchodných dohôd.
Český minister Martin Šebestyán ocenil spoločnú pozíciu k budúcej SPP, znižovaniu administratívnej záťaže a účinnejšiemu riešeniu kríz. Podpísané deklarácie majú slúžiť ako spoločný základ zúčastnených krajín pre ďalšie rokovania o budúcnosti poľnohospodárskej politiky EÚ.
Foto: Ministerstvo pôdohospodárstva SR