Ministri a predstavitelia rezortov poľnohospodárstva krajín Vyšehradskej skupiny, Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Talianska dnes v Bratislave ukončili dvojdňové rokovanie v rozšírenom formáte V4+4+Taliansko. Výsledkom rokovania pod záštitou slovenského predsedníctva vo V4 je podpis troch spoločných deklarácií, ktoré sa týkajú budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2027, spoločnej reakcie na poľnohospodárske krízy a posilnenia ochrany poľnohospodárov a potravinárov pred nekalými obchodnými praktikami.
Deklarácie budú predstavené aj na najbližšom zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ AGRIFISH. Krajiny tak chcú pred ďalšími rokovaniami v Bruseli posilniť spoločný hlas regiónu.
„Dnes sme vyslali jasný odkaz do celej Európskej únie – naše krajiny majú spoločné problémy, spoločné záujmy a vieme sa dohodnúť na spoločných riešeniach. Podpísali sme tri deklarácie, ktoré chceme spoločne presadzovať aj na európskej úrovni. Chceme silnú SPP, dostatok peňazí, menej byrokracie a väčšiu flexibilitu pre členské štáty. Nežiadame nič navyše. Chceme spravodlivé podmienky pre európskych poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť pre občanov Európy,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč.
TRI DEKLARÁCIE, JEDEN SPOLOČNÝ HLAS
Prvá spoločná deklarácia sa týka budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027. Zúčastnené krajiny sa zhodli, že SPP musí zostať skutočne spoločnou európskou politikou a musí mať dostatočný a predvídateľný rozpočet.
Poľnohospodárstvo podľa nich nesmie byť v novom viacročnom finančnom rámci oslabené. Európski poľnohospodári čelia rastúcim výrobným nákladom, klimatickým zmenám, extrémnym prejavom počasia, geopolitickým rizikám či novým požiadavkám na produkciu. Zároveň od nich EÚ očakáva zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva.
„Ak má byť rozpočet Európskej únie výrazne vyšší, nemôžeme zároveň hovoriť o znižovaní rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Viac peňazí, menej byrokracie a jednoduchšie procesy – to je základ. Potravinová bezpečnosť musí patriť medzi najvyššie priority Európskej únie, pretože potraviny sú základom bezpečnosti každého štátu,“ zdôraznil minister Takáč.
Krajiny zároveň požadujú, aby členské štáty mali pri nastavovaní podpôr dostatočnú flexibilitu a aby európske pravidlá rešpektovali rozdielne štruktúry poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách.
Slovensko preto odmieta povinné stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur na konečného užívateľa. Presadzuje dobrovoľnosť a možnosť, aby si členské štáty zvolili riešenie zodpovedajúce ich podmienkam. „Slovensko má historicky špecifickú štruktúru poľnohospodárstva. Máme veľké podniky, ktoré zamestnávajú stovky ľudí, chovajú tisíce zvierat a produkujú potraviny. Nemôžeme nastaviť jedno pravidlo pre celú Európu a ignorovať špecifiká jednotlivých krajín. Preto musí zostať zachovaná možnosť, aby si každý členský štát zvolil vlastnú cestu pri stropovaní a degresivite,“ povedal minister Takáč.
Súčasťou spoločnej pozície je aj požiadavka na pravidlo N+3, ktoré má umožniť reálnejšiu realizáciu investičných projektov v poľnohospodárstve, a vytvorenie férového prechodného obdobia medzi súčasným a novým programovým obdobím.
Krajiny zároveň požadujú výrazné zníženie administratívnej záťaže. Poľnohospodári majú podľa nich viac času venovať samotnej produkcii a menej vypĺňaniu formulárov a plneniu duplicitných požiadaviek.
EURÓPA MUSÍ BYŤ PRIPRAVENÁ NA KRÍZY
Druhá deklarácia reaguje na rastúci počet kríz v poľnohospodárstve – od sucha a extrémneho počasia cez nákazy zvierat až po výkyvy cien vstupov a geopolitické riziká.
Zúčastnené krajiny sa zhodli na potrebe účinnejšieho európskeho mechanizmu na zvládanie kríz a posilnenia preventívnych opatrení. Európska únia podľa nich nemôže nechávať riešenie cezhraničných kríz výlučne na národné rozpočty, ktorých možnosti sú medzi členskými štátmi rozdielne.
„Poľnohospodári čelia čoraz častejším krízam, preto potrebujeme jednoduchší systém, dostatočné finančné zdroje a nástroje, ktoré umožnia reagovať rýchlo a účinne,“ zdôraznil maďarský minister Szabolcs Bóna.
Minister Takáč upozornil, že krízový mechanizmus EÚ musí byť nielen dostatočne financovaný, ale aj rýchly. Súčasná poľnohospodárska rezerva je po posledných opatreniach vyčerpaná. „Krízy tu boli, sú a budú. Sucho, choroby zvierat, výkyvy cien, problémy s cenami mlieka či geopolitické udalosti sa nebudú pýtať, či na ne máme pripravený rozpočet. Ak má Európska únia chrániť svoju potravinovú bezpečnosť, musí mať aj dostatočne financovaný krízový mechanizmus. Nemôžeme čakať dva či tri roky na pomoc poľnohospodárovi, ktorý už medzitým nemusí existovať,“ upozornil minister.
Slovensko preto podporuje jednoduchšie a rýchlejšie mechanizmy, ktoré umožnia reagovať na krízy včas, ako aj väčší dôraz na prevenciu a budovanie odolnosti poľnohospodárstva.
OCHRANA POĽNOHOSPODÁROV A POTRAVINÁROV PRED NEKALÝMI OBCHODNÝMI PRAKTIKAMI
Treťou podpísanou deklaráciou je spoločná pozícia k nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci.
Krajiny sa zhodli, že je potrebné posilniť postavenie poľnohospodárov a potravinárov voči silnejším odberateľom a zabezpečiť férovejšie podmienky v celom reťazci – od prvovýroby až po predaj potravín.
Spoločná pozícia reaguje aj na pripravované zmeny európskej legislatívy. Zúčastnené krajiny podporujú účinnejšiu ochranu pred neprimeranými obchodnými podmienkami a požadujú riešenia, ktoré zabránia zneužívaniu silnejšieho postavenia. „V dodávateľsko-odberateľskom vzťahu musíme chrániť slabšieho. Poľnohospodár a potravinár nemôže byť v pozícii, keď musí akceptovať podmienky len preto, že na druhej strane stojí ekonomicky silnejší partner. Chceme, aby sa neprimerané obchodné praktiky, ktoré dnes zostávajú v šedej zóne, dostali jasne medzi zakázané praktiky. Potrebujeme férové podmienky pre celý potravinový reťazec,“ uviedol minister Takáč.
POTRAVINOVÁ BEZPEČNOSŤ JE SÚČASŤOU BEZPEČNOSTI EURÓPY
Spoločným menovateľom rokovania bola potreba vnímať poľnohospodárstvo ako strategický sektor a súčasť bezpečnosti Európy.
Taliansky minister poľnohospodárstva, potravinovej suverenity a lesníctva Francesco Lollobrigida zdôraznil, že popri európskej obrane musí EÚ chrániť aj svoju potravinovú bezpečnosť. Upozornil tiež na potrebu rovnakých pravidiel pre európskych producentov a dovoz z tretích krajín a na význam princípu reciprocity.
Účastníci rokovania sa zhodli, že európski poľnohospodári nemôžu byť vystavení konkurencii produktov z tretích krajín, ktoré vznikajú za výrazne odlišných výrobných podmienok. Európska produkcia preto musí byť chránená aj pri uzatváraní obchodných dohôd.
Maďarský minister Szabolcs Bóna uviedol, že v potravinovom reťazci musíme chrániť slabšiu stranu a zabezpečiť férové podmienky pre všetkých. Rovnako dôležité je, aby sa pri obchodných dohodách uplatňovali spoločné pravidlá a štandardy.
„Keď hovoríme o európskej bezpečnosti, nemôžeme hovoriť iba o obrane. Potravinová bezpečnosť je jej neoddeliteľnou súčasťou. Ak by kríza zasiahla viacero európskych krajín naraz, nedostatok vlastnej produkcie by sa stal bezpečnostným problémom. Preto musí byť poľnohospodárstvo strategickou prioritou Európskej únie,“ zdôraznil minister Takáč.
SILNEJŠÍ REGIÓN PRED ROKOVANIAMI V BRUSELI
Dvojdňové rokovanie v Bratislave potvrdilo, že krajiny V4+4 a Taliansko dokážu hľadať spoločné riešenia napriek rozdielnym štruktúram svojich poľnohospodárstiev.
Český minister pôdohospodárstva Martin Šebestyán ocenil spoločnú pozíciu k budúcej SPP, potrebe nižšej administratívnej záťaže, národnej flexibility, pravidlu N+3 a účinnejšiemu riešeniu kríz. Zdôraznil tiež význam spoločnej ochrany poľnohospodárov a potravinárov pred nekalými obchodnými praktikami.
Podobne aj ostatní účastníci rokovania vyzdvihli význam spoločného postupu a potrebu silnej SPP, ktorá bude schopná reagovať na klimatické, ekonomické a geopolitické výzvy.
„Naše krajiny nechcú od Európskej únie nič navyše. Chceme spravodlivé podmienky, dostatok finančných prostriedkov, menej byrokracie a možnosť reagovať na problémy, ktoré poznáme najlepšie my v jednotlivých členských štátoch. Dnes sme ukázali, že región môže hovoriť jedným hlasom. A keď budeme hovoriť jednotne, náš hlas bude v Bruseli výrazne silnejší,“ uzavrel minister Takáč.
Tri spoločné deklarácie podpísané v Bratislave budú krajiny V4+4 a Taliansko spoločne presadzovať v ďalších rokovaniach o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva na úrovni Európskej únie.