Vojna na Ukrajine trvá od 24. februára 2022, keď ruské vojská spustili proti nášmu východnému susedovi „špeciálnu vojenskú operáciu“. Odvtedy sa Ukrajina bráni, pričom jej pomáhajú nielen USA, ale aj mnohé štáty Európy. Treba však jedným dychom povedať, že udalosti na Ukrajine majú svoj základ oveľa skôr.
Na skutočnosť, že konflikt na Ukrajine nevznikol koncom februára 2022, ale má oveľa skorší základ upozorňujú mnohí, lenže tí sú prekričaní tými, ktorí nechcú aby sa pravda dostala na verejnosť. Pre istých ľudí je totiž jednoduchšie ukázať na zlé Rusko, ako priznať, že Rusko iba reaguje na udalosti, ktoré ho priviedli k napadnutiu Ukrajiny, respektíve že na Ukrajine prebiehal vojenský konflikt už niekoľko rokov predtým a poškodenými boli rusky hovoriaci občania krajiny.
Viac o tom prezrádza v komentári na spravodajskom portáli marker.sk Vladimír Palko, bývalý konzervatívny politik, ktorý v rokoch 2002 až 2006 u nás zastával funkciu ministra vnútra. Palko hneď v úvode priznáva, že občas chodieva na stránku National Security Archives (NSA), mimovládnej organizácia pri Univerzite Georgea Washingtona. Tá podľa neho zverejňuje po rokoch odtajnené materiály, napríklad zápisy z medzištátnych stretnutí vysokých politických predstaviteľov, ktorí zvyknú porozprávať kadečo zaujímavé, ak vedia, že na svetlo to príde až niekedy po ich smrti.
„Keďže veľa píšem o súčasnej tragédii Ukrajiny, ktorá je aj tragédiou Západu i Ruska, chodievam na stránky NSA a čítam si o vzťahoch USA, Ruska a Ukrajiny. Nedávno som natrafil na zaujímavosť takého druhu, o ktorom hovorievam, no toto keby som bol vedel, tak by som dnes nebol prekvapený, čo sa deje,“ priznáva Palko, ktorý vzápätí ponúka veci okolo zastávky bývalého amerického prezidenta Billa Clintona v Kyjeve počas cesty do Moskvy 12. januára 1994.
„USA považovali za dôležitý cieľ zahraničnej politiky nešírenie jadrových zbraní. Rozpadom Sovietskeho zväzu tu zrazu namiesto jedného štátu s jadrovými raketami boli štyri, Rusko, Ukrajina, Kazachstan a Bielorusko. Preto sa v Moskve okrem iného malo aj podpísať trojstranné americko-rusko-ukrajinské vyhlásenie o likvidácii sovietskeho jadrového arzenálu na ukrajinskom území,“ vysvetľuje Palko s dôvetkom, že Clintonovo lietadlo cestou do Moskvy urobilo medzipristátie v Kyjeve na letisku Boryspiľ, kde Clinton krátko rokoval s ukrajinským prezidentom Leonidom Kravčukom.
Kravčuk bol za sovietskeho režimu vysoko postaveným funkcionárom ukrajinskej komunistickej strany, teda kariérnym internacionalistom, z ktorého sa neskôr stal otec ukrajinskej samostatnej štátnosti. „Koncom roku 1991 bol v priamych voľbách zvolený za prezidenta Ukrajiny a začiatkom decembra 1991 spolu s Borisom Jeľcinom a Stanislavom Šuškevičom podpísali Bielovežské vyhlásenie, ktorým rozpustili Sovietsky zväz,“ prezrádza Palko a dodáva, že Kravčuk v rozhovore na letisku spomenul, že rozhodnutie o zbavení sa sovietskeho jadrového arzenálu bolo síce jeho rozhodnutím, ale zároveň upozornil, že voči tomu existuje na Ukrajine aj opozícia.
„Minister zahraničných vecí Warren Christopher upozorní Kravčuka, že pozajtra sa už o texte vyhlásenia rokovať nebude, bude sa už len podpisovať. Clinton sa pýtal Kravčuka na situáciu v Rusku, kde bolo po parlamentných voľbách, v ktorých uspela extrémistická strana Vladimíra Žirinovského. Kravčuk hovoril, že problémom nie je len Žirinovskij, ale aj ruskí komunisti aj ďalšie sily, že dôveruje Jeľcinovi, a bude ho podporovať,“ vysvetľuje Palko, podľa ktorého Kravčuk ešte dodal: „Ale žiaden prezident tu nie je večne. My sa bojíme expanzie (rozumej ruskej). Extrémistické sily sú v Rusku aj na Ukrajine. Rusi sú vychovávaní k veľkosti. Snívajú o impériu, sú ich milióny. Volili Žirinovského, komunistov (…). Preto som povedal Jeľcinovi, že musíme bližšie spolupracovať.“
V závere stretnutia podľa Palka Kravčuk po druhýkrát spomenul, že voči odovzdaniu jadrových zbraní existujú na Ukrajine aj nesúhlasné názory. Hovoril: „Aj my máme nacionalistov, sily, ktoré vzdorujú prezidentovi v otázke jadrových zbraní. Nie je ich veľa. Ale nemali by sme im dávať príležitosť, aby sa rozrastali. Sú pripravení na nepredstaviteľné činy. V súčasnosti premýšľajú o situácii a o tom, ako ju zhoršiť. V tejto chvíli som schopný udržať politickú situáciu, ale je to ťažký proces. Ukrajina ako štát bude hrať stabilizujúcu úlohu. Svetová verejnosť prijme vyhlásenie, ktoré pozajtra podpíšeme, a našu spoluprácu v nešírení jadrových zbraní.“
„Na tomto mieste zápis zo stretnutia končí. Air Force One s Clintonovým sprievodom odletí do Moskvy a o dva dni traja prezidenti podpíšu trojstranné vyhlásenie,“ dodáva Palko s tým, že teraz, po rokoch, môžeme vyhodnocovať zaujímavé Kravčukove poznámky o ruských a ukrajinských extrémistických nacionalistoch. „Žirinovskij vtedy vzbudzoval naozaj obavy, Zjuganovovi komunisti tiež. Našťastie tá hrozba pominula. V roku 1996 Jeľcin obhájil prezidentskú funkciu, vo voľbách porazil aj Zjuganova, aj Žirinovského. Žirinovskij sa postupne stal viac zabávačom ako hrozbou. Po Jeľcinovom odchode Putin tento trend marginalizácie komunistov a Žirinovského potvrdil,“ pripomína Palko dejinné súvislosti.
„O ukrajinských nacionalistoch sa pred tridsiatimi piatimi rokmi nepísalo. Neboli zaujímaví. V plnej paráde ukázali svoju silu na prelome rokov 2013/2014 na kyjevskom Majdane. A ukázali aj svoju pripravenosť na nepredstaviteľné činy, o ktorých hovoril Kravčuk. Napríklad zabíjaním policajtov, obsadzovaním vládnych budov, porušením dohody o predčasných voľbách dohodnutej ministrami z EÚ a napokon úspešným dovŕšením ozbrojeného štátneho prevratu. Zvyšok je už história,“ konštatuje Vladimír Palko a dodáva, že po tom nasledovalo upálenie vyše štyridsiatich Rusov v Odese, antimajdany, ruská anexia Krymu, občianska vojna na Donbase, napokon ruská invázia a súčasná katastrofa.
Ten nacionalizmus bol podľa Palka prevažne západoukrajinský a Kravčuk pochádzal zo západnej Ukrajiny, teda poznal ten fenomén. Zomrel v roku 2022, už v čase invázie, s vedomím, že ohľadne jeho nebezpečnosti sa nemýlil. „Čo by pred tridsiatimi roky nebolo napadlo ani Kravčuka, ani Clintona v čase ich stretnutia v Boryspile, a už vôbec nie nás, bolo, že ukrajinskí nacionalisti vykonajú svoje nepredstaviteľné činy za otvorenej i skrytej podpory vlád Clintonových nástupcov v Bielom dome, a že príde ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý si osvojí banderovskú ideológiu tých nacionalistov,“ upozorňuje Palko.
„A že celá progresívna Európa sa bude tváriť, že to nevidí. A že každý, kto na to upozorní, bude označený za šíriteľa kremeľských naratívov. Keď sa to tak vezme, vlastne tie kremeľské naratívy začal šíriť už 12. januára 1994 na kyjevskom letisku Boryspiľ ukrajinský prezident,“ uzatvára Vladimír Palko svoj komentár, ktorý do progresívnej ideológie určite nezapasuje tiež.
Zdroj foto: SITA