Slovenský parlament v súčasnosti rieši ďalšiu „potrebnú“ tému. Ňou je postavenie kajúcnikov. To sú ľudia, ktorí sa priznávajú k svojim previneniam, no líši sa kontext a motivácia ich konania. A tí, ktorí „hýbali dejinami“ na Slovensku v rokoch 2020-23 mali najmä jedinú motiváciu – neísť do basy, ale naopak, dostať tam tých, ktorých tam chcela mať vtedajšia vládna moc.
Kajúcnici rozhodovali a rozhodujú o osudoch ľudí, ktorí, podľa polície, mali páchať nejakú závažnú trestnú činnosť. A práve kajúcnici mali poskytnúť dôkazy o nej. V slovenskom verejnom a mediálnom priestore sa pojem „kajúcnik“ vžil ako neformálne označenie pre spolupracujúceho obvineného (ľudovo aj korunného svedka). Samotný Trestný poriadok však toto slovo nepozná. Kajúcnik je osobou, ktorá sa sama podieľala na trestnej činnosti, rozhodla sa však priznať a usvedčuje iných páchateľov alebo organizátorov zločinu.
Ústavný súd SR ale označil za protiústavnú časť novely z konca roka 2025, ktorá zakazovala použiť výpoveď kajúcnika, ak ten v minulosti v akejkoľvek inej veci klamal alebo niečo zamlčal. Výpovede spolupracujúcich obvinených tak zostávajú použiteľným dôkazom, no súdy musia v rozsudkoch prísnejšie zdôvodniť, prečo im veria. Slovensko v ostatných rokoch pri politických činiteľoch aj verejne činných osobách pozná v kauzách exponovaných osôb viacero kajúcnikov, pričom medzi najznámejších patria Bernard Slobodník, bývalý vysokopostavený slovenský policajný funkcionár, ktorý v minulosti viedol Národnú jednotku finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), či Ľudovít Makó, podnikateľ a bývalý dlhoročný šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy SR.
Slobodník, ktorý sa vypracoval až na post riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície v rámci NAKA, bol zadržaný 5. novembra 2020 počas rozsiahlej policajnej akcie Očistec. Zásah bol namierený proti najvyšším policajným funkcionárom z čias vlád strany Smer-SD. Vyšetrovatelia skupinu obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z korupcie. Spolu s ním polícia v rovnaký deň zadržala aj bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, bývalého šéfa NAKA Petra Hraška, bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera a ďalších vysokopostavených funkcionárov.
Bezprostredne po svojom zadržaní sa Slobodník ku korupcii priznal, začal s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovať a podrobne vypovedať proti ostatným členom skupiny, vďaka čomu nebol vzatý do väzby. V auguste 2023 Špecializovaný trestný súd schválil pre Slobodníka sprísnenú dohodu o vine a treste. Dostal úhrnný trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov a zákaz pôsobenia vo verejných funkciách. V kauze Očistec vystupuje Slobodník vystupuje ako spolupracujúci obžalovaný a zároveň ako kľúčový svedok proti bývalému vedeniu polície (vrátane Tibora Gašpara a podnikateľa Norberta Bödöra). Vo svojich výpovediach podrobne opisuje fungovanie údajnej zločineckej skupiny na čele polície v rokoch 2012 až 2018.
V júli tohto roka pred súdom v Banskej Bystrici v rámci hlavného pojednávania tri dni detailne vypovedal v kauze Očistec o fungovaní skupiny, vynášaní informácií a ovplyvňovaní vyšetrovaní. Detailne opisoval zasahovanie do vyšetrovaní (napríklad v kauze Váhostav či v prípade bývalého prezidenta Andreja Kisku) a stretávanie sa na šiestom poschodí budovy Transpetrolu. V novembri tohto roku sa obhajoba v kauze Očistec snažila jeho vierohodnosť spochybniť prostredníctvom svedka Petra Petrova, ktorý na súde tvrdil, že jeho skoršie výpovede boli zmanipulované práve Slobodníkom. Prokurátor však upozornil na rozpory v Petrovových tvrdeniach.
A teraz sa o Slobodníkovi a spol., teda o kajúcnikoch spolupracujúcich pri vyšetrovaní, rokuje na pôde Národnej rady SR. Opozícia tvrdí, že je to preto, že koalícia sa usiluje zachrániť Tibora Gašpara pred väzením. Vládna novela zákona o tzv. kajúcnikoch v utorok 10. novembra v Národnej rade SR nateraz neprešla do tretieho čítania, pretože koalícii chýbal jediný hlas. Za posunutie novely z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska hlasovalo len 75 poslancov, pričom potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Postúpenie novely Trestného poriadku, ktorá má obmedziť benefity pre spolupracujúcich obvinených, zablokovali poslanci okolo Tomáša Tarabu (vrátane Petra Slyška či Romana Malatinca), ktorí hlasovali proti skracovaniu lehoty a postúpeniu zákona.
O osude novely by sa malo v pléne Národnej rady SR opätovne hlasovať dnes o 11:00 hod. Opozičné strany privítali toto rozhodnutie potleskom a nich získala koalícia odložením hlasovania na stredu iba 24-hodinový časový úsek na „obchodovanie“ a vzájomné vydieranie s Tarabovcami. K situáciu zaujal vo videu na sociálnej sieti stanovisko aj podpredseda Národnej rady SR, už spomínaný Tibor Gašpar, podľa ktorého Taraba v utorok na hlasovaní podržal Šimečku, Matoviča či Gröhlinga. Nie spravodlivosť.
„Dnes sme mohli urobiť dôležitý krok k tomu, aby sa na Slovensku konečne urobil poriadok s kajúcnikmi a ich výpoveďami, ktoré sú plné klamstiev,“ konštatuje hneď v úvode T. Gašpar. „Zákon zatiaľ neprešiel, a ja to poviem tak bez servítky: politickú zodpovednosť za to nesie Tomáš Taraba, ktorý bol ochotný sa kvôli tomu spojiť s ľuďmi ako je Šimečka, Matovič či Gröhling, a pomohol dnes zablokovať túto dôležitú zmenu,“ prízvukuje T. Gašpar.
Zmenu, ktorá sa, podľa neho, už osvedčila napríklad v Taliansku, v Českej republike. „Dlhodobo hovoríme o vážnom probléme vo vzťahu ku kajúcnikom, pretože tí sa stali kľúčovým nástrojom vyšetrovania, hoci ich dôveryhodnosť môže byť zásadne spochybnená. Dokonca aj vyšetrovatelia Vojtuš a Ďurka, spájaní so skupinou Čurillovcov, otvorene hovoria o klamstvách kajúcnika Slobodníka,“ upriamuje Tibor Gašpar vo videu pozornosť na závažné skutočnosti, pričom ponúka aj autentickú nahrávku z odpočúvania, ktoré bolo povolené súdom s tým, aby si Slováci mohli urobiť obraz o tom, čo si o vierohodnosti Slobodníka myslia samotní vyšetrovatelia.
„Dúfam, že si to vypočuje aj pán Taraba. Chcel by som mu len pripomenúť, že za zmanipulovanými procesmi, ktoré sa diali aj pomocou práve kajúcnikov, sú aj obete, napríklad pán generál Lučanský,“ dodáva na záver videa Tibor Gašpar, lebo po jeho slovách nasleduje úryvok z rozhovoru Vojtuša a Ďurku z kancelárie Pavla Ďurku dňa 7.6.2021.
František Vojtuš, vyšetrovateľ NAKA: Ja mám najväčší problém osobne s Béďom (Slobodník). S jeho vylúčením na konci toho celého. S ostatných všetkých som zmierený, ale toto, keď ti niekto tam rozpráva…, keby zatĺkal predtým, tak nepoviem, ale on sa tvári, že áno, ku všetkému sa priznáva, a začne na treťom, štvrtom výsluchu dopodrobna, že toto som… ťa oj*báva…, predtým povedal, že nedal to nikomu inému, a na ďalšom výsluchu povedal že áno, že dal vlastne vyšetrovateľom ďalším…, a že to rozpráva v trestných, alebo o tom rozpráva na inšpekcii a takéto veci, že… no pi*oviny.
Pavol Ďurka, vyšetrovateľ NAKA: Cha, však nech sa…
Vojtuš: … si ko*ot. Čo chceš počuť? A ja mám takéhoto človeka akože vylúčiť? Ja normálne… a Ondro (Repa) bude asi nasratý, ale ja mu poviem, že Ondro, ale ty si na tých uzneseniach vylúčení. Ja to budem rešpektovať.
Ďurka: Však on bude dávať trest, tak čo.
Vojtuš: Ale ja vravím, že choď s ním, alebo keď si chce kokot uznať vinu, nech si uzná vinu pri vyhlásení, ale že potom nie je použiteľná zápisnica. A takto. Ale vieš, čo to bude jeho prepočúvať? Však to je na týždeň roboty. A ho budú doj*bávať za každú pičovinu. Však on už sám spochybnil týmito výsluchmi. Ty chceš akože teraz, aby vyzeral ako dôveryhodný svedok? Na pojednávaní?
Vojtuš: … vieš, ale tam nemá istotu, že pri dohode ti to schvália. Povedia, že vzhľadom na to, čo on všetko mal, že či je to primerané. Ale to je jedno, proste ten človek za to, za ten postoj, že keď už tak spolupracujem s pánom, tak spolupracujem od začiatku a zamlčiavam veci? Chránim svojich ľudí? Však on len nahráva tým ko*otom a obhajcom.
Zdroj foto: SITA