Najnovšie

    Tí, ktorí dnes stoja na tribúnach, nie sú nositeľmi hodnôt Nežnej revolúcie, prízvukuje a upozorňuje Chmelár

    18. novembra 2026

    Premiér: Obvinenie syna z prania peňazí má rovnakú hodnotu ako Matovičove reči o Belize. Takto bude vyzerať kampaň proti Smeru

    18. novembra 2026

    Blaha sa smeje na Magálovej a jej speve, ktorý nazval zavýjaním. Magálová nevie, ale fakt že nevie spievať, konštatuje na margo jej „výkonu“

    18. novembra 2026
    Facebook YouTube Telegram
    • Inzerujte u nás
    Facebook YouTube Telegram
    Prihlásiť sa
    No Comment…No Comment…
    • Slovensko

      Tí, ktorí dnes stoja na tribúnach, nie sú nositeľmi hodnôt Nežnej revolúcie, prízvukuje a upozorňuje Chmelár

      18. novembra 2026

      Blaha sa smeje na Magálovej a jej speve, ktorý nazval zavýjaním. Magálová nevie, ale fakt že nevie spievať, konštatuje na margo jej „výkonu“

      18. novembra 2026

      Šialené, Remišová navrhuje, aby v parlamentných voľbách mohli rodičia voliť aj za svoje neplnoleté deti! Uhrík poukazuje na volebné hlasy osadníkov

      18. novembra 2026

      Spojenie PS a Demokratov je pre progresívcov rizikom, hovorí politologička. Nerozumie, prečo sa naďovcov rozhodla zachraňovať najsilnejšia opozičná strana

      18. novembra 2026

      Lavrov označil prítomnosť francúzskych vojakov na Ukrajine za „priamu účasť“ na vojne

      17. novembra 2026
    • Svet

      Premiér: Obvinenie syna z prania peňazí má rovnakú hodnotu ako Matovičove reči o Belize. Takto bude vyzerať kampaň proti Smeru

      18. novembra 2026

      V Prahe sa čelne zrazili dva vlaky. Medzi zranenými sú aj dvaja slovenskí občania, informoval minister Blanár

      17. novembra 2026

      Slovensko podľa premiéra nezabúda na vodné delá, vypínanie médií ani zneužívanie trestného práva

      17. novembra 2026

      Premiér: Kauzy proti Smeru sa rozpadajú ako falošné Lego z blšáku

      17. novembra 2026

      Pukalovič: Ciger a Liba sa starajú o mladé talenty, dostávajú len polená pod nohy. Štát musí pomôcť

      17. novembra 2026
    • Ekonomika
    • Zdravie
    • Lifestyle
    • Rozhovory
    Podporte nás
    No Comment…No Comment…
    Home » Tí, ktorí dnes stoja na tribúnach, nie sú nositeľmi hodnôt Nežnej revolúcie, prízvukuje a upozorňuje Chmelár
    Politika

    Tí, ktorí dnes stoja na tribúnach, nie sú nositeľmi hodnôt Nežnej revolúcie, prízvukuje a upozorňuje Chmelár

    Od Jozef Malík18. novembra 2026Nekomentované11 minút čítania
    Facebook Telegram WhatsApp Twitter LinkedIn E-mail
    Politický komentátor a historik Eduard Chmelár si pri svojich už tradične ostrých slovách servítku pred ústa rozhodne nedával.
    Zdieľať
    Facebook Telegram WhatsApp Twitter LinkedIn E-mail

    Aj Slováci si v utorok 17. novembra pripomenuli 37. výročie Nežnej revolúcie, alebo presnejšie Dňa boja za slobodu a demokraciu. Pripomenuli si ho nielen bežní ľudia, ale aj politici. Prirodzene, tí opoziční aj za nepriaznivého počasia zvolávali ľudí nie na oslavu, ale na protesty.

    Protestné zhromaždenia sa konali na rozličných miestach naprieč Slovenskom a ľudia na nich požadovali väčšiu demokraciu, slobodu a odchod vlády Roberta Fica i jeho samotného ako premiéra. Dôležitosť týmto požiadavkám malo dať spoločné vystúpenie všetkých lídrov opozičných strán na jednom pódiu, lenže to sa z rozličných príčin neuskutočnilo, lebo tí boli jednoducho na viacerých miestach. Kritický pohľad na „oslavy“ 17. novembra a 37. výročia Dňa boja za slobodu a demokraciu prezentoval v statuse na sociálnej sieti aj Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a bývalý poradca premiéra Roberta Fica.

    „Nič tak necharakterizuje zmätok pojmov a dojmov spojených s výročím 17. novembra 1989, ako výrok Mikuláša Minářa (predsedu spolku Milion chvilek pro demokracii a organizátora masovej demonštrácie na pražskej Letnej), ktorý v snahe oprieť sa o autoritu Václava Havla vykríkol tieto slová: „Protože když nás, zelinářů, bude hodně, kteří si do výlohy svého okna dají plagát, dají leták, dají něco na sociální sítě, tak to uvidí i ti, kteří dosud mlčeli.“ … Kto z tých, ktorí mu v tej chvíli búrlivo zatlieskali, spoznali, že známy výrok českého disidenta úplne poplietol a prekrútil jeho význam?“ pýta sa Chmelár, ktorý vzápätí ponúka to, čo skutočne Václav Havel v eseji Moc bezmocných napísal.

    „Vedoucí obchodu se zeleninou umístil do výkladu mezi cibulí a mrkev heslo ,Proletáři všech zemí, spojte se!´ Proč to udělal? Co tím chtěl zdělit světu? … Myslím, že u drtivé většiny zelinářů lze právem předpokládat, že o textu hesel ve svých výkladech celkem nepřemýšlejí, natož aby jimi vyslovovali něco ze svého názoru na svět. To heslo přivezli našemu zelináři z podniku spolu s cibulí a mrkví a pn je dal do výkladu prostě proto, že se to tak už léta dělá, že to dělají všichni, že to tak musí být. Kdyby to tak neudělal, mohl by mít potíže.“

    „Presne tak, Václav Havel hovoril aj o vás, teliatka, ktoré nepremýšľate, ktoré bezmyšlienkovite opakujete správanie stáda, lebo ste sa naučili, že sa to tak musí. A keď pri tom z času na čas niekoho primitívne vyhejtujete a vytrollujete, nazývate to „kritické myslenie“. Za tých 37 rokov som si zvykol, že na demonštráciách sa poriadne preháňa, ale z toho, čo tam niekedy odznie, vypína poistky aj mne. Nie, národ nepovstal, pán Minář,“ odkazuje mu Blaha.

    „To, čo sa odohralo na Letnej, nebolo povstanie, rovnako ako zrušenie koncesionárskych poplatkov nie je útokom na demokraciu, lebo inak by demokracia nebola v 17 členských krajinách Európskej únie, vrátane Francúzska, Fínska, Švédska, Dánska, Belgicka, Holandska, Luxemburska či Španielska – áno, všade tam koncesionárske poplatky neplatia. Bola to len zámienka tých, ktorí v skutočnosti protestujú proti výsledkom slobodných volieb – teda jedného z hlavných výdobytkov Nežnej revolúcie. A ak má podľa predstáv pána Minářa rozvášnený dav nahradiť slobodné voľby, potom zbohom demokracia,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa.

    Rovnaká fraška sa však podľa neho odohráva aj na Slovensku. „Medzi opozičnými liberálmi sú ľudia, ktorí netušia, kedy vznikla Česko-slovenská republika, nevedia, kto to bol T. G. Masaryk (Tamara Stohlová), myslia si, že teroristický útok na New York a Washington sa odohral v roku 2011 (Zuzana Števulová), žijú v predstave, že referendum o vstupe do EÚ nebolo (Lucia Štasselová), ale títo historickí analfabeti idú vyčítať Robertovi Ficovi, že si nevšimol 17. november 1989…,“ konštatuje sarkasticky politický komentátor.

    „Poviem vám verejné tajomstvo: 17. november 1989 si nevšimla väčšina ľudí, hoci sa teraz pokrytecky tvária, aký to bol pre nich významný deň. Len hŕstka tých z nás, ktorá v ten piatok večer počúvala rozhlasovú stanicu Slobodná Európa, zachytila niečo o demonštrácii v Prahe potlačenej policajnými zložkami, ktorá však v tom čase nepôsobila nijako výnimočne,“ vysvetľuje Chmelár s priznaním, že rád spomína na jednu vtipnú príhodu, ktorá sa v ten večer udiala v redakcii Pravdy.

    „Nebohý Ferko Meliš (v deväťdesiatych rokoch jeden z najlepších slovenských komentátorov) práve v kruhu spolupracovníkov oslavoval päťdesiatku, stôl sa prehýbal pod zabíjačkovými špecialitami, takže sa už niečo pojedlo i popilo… Vtom zadrnčal telefón a vtedajší vyslaný redaktor Pravdy v Prahe (dnes významný kultúrny historik) Jozef Leikert vzrušene oznamoval, že sa tam deje niečo ohromné… Ale keďže všetci už boli príliš bujaro naladení, poslali ho do… preč, že je to zasa dajaká blbosť… Až keď sa ráno prebudili z opice, začali si postupne uvedomovať, že sa začala revolúcia…,“ spomína historik a politický komentátor na chvíle začiatku Nežnej revolúcie.

    „Dnes je dôležité pochopiť, že tí, ktorí dnes stoja na tribúnach, nie sú nositeľmi hodnôt Nežnej revolúcie. Prvou a najdôležitejšou požiadavkou demonštrantov bol DIALÓG. Ten dialóg, ktorého tie uvrieskané, nenávistné a vulgárne tvory nie sú ani schopné, ani ochotné k nemu pristúpiť. TOLERANCIA je pre nich neznámy pojem. „Musia sa nás báť!!!“ nepríčetne reve z tribúny študent Muro – veta, ktorú by z tribúny Nežnej revolúcie nikto nepovedal,“ upozorňuje Chmelár, ktorý vzápätí dodáva:

    „NENÁSILIE je hodnota, ktorá s tým priamo súvisí. Keď herec Stanislav Štepka po replike „pošlime ich k lopate“ chcel vtipne poznamenať „poďme do nich lopatou“, dav okamžite nesúhlasne zabučal a skandoval ono slávne „NECHCEME NÁSILIE!“ Pozrite sa na túto politickú generáciu. Bývalý starosta Babína a člen strany Demokrati Peter Laťák (áno, ten, ktorý sa po atentáte na premiéra zaháňal valaškou a hovoril o zatĺkaní posledného klinca do Ficovej rakvy), dnes na sociálnej sieti ponúka peňažný dar za zabitie ruského vojaka. Nie je jediný,“ prízvukuje Chmelár.

    Problém Nežnej revolúcie podľa neho nespočíval v tom, že každý do nej vkladal iné nádeje – to je bežné pri každej revolúcii, podobne ako Veľkú francúzsku revolúciu formovali rôzne záujmové skupiny od monarchistov cez feuillantov, girondistov, cordeliérov až po jakobínov. „Problém je, že tieto hodnoty sa už čoskoro, ale najmä po dôkladnom skúmaní ukázali ako príliš gýčovité, pokrytecké až falošné. Havlovo banálne povrchné heslo „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“ ignorovali zložitejšiu realitu, v ktorej jedna pravda často bojuje proti druhej a jedna lož je vytĺkaná ďalšiu,“ konštatuje politický komentátor.

    „Havel vôbec nebol originálny mysliteľ a svoje tézy preberal od Patočku, Solženicyna a ďalších, a ich myšlienky uchopil neraz účelovo až demagogicky. Človek, ktorý ako disident hlásal „život v pravde“ ju na konci nevedel ani len vysloviť a disident, ktorý si ako politickú taktiku zvolil nenásilnú cestu, ako prezident podporil každú vojenskú agresiu, každý krvavý zločin Spojených štátov, pričom odpor voči militarizmu častoval pohŕdavo ako „čecháčkovství“. Ešte výraznejšie rozdiely bolo cítiť v pohľade na zahraničnú politiku,“ prízvukuje Chmelár.

    „Havel v eseji Politika a svedomie (z februára 1984, ktorú považujem za ešte dôležitejšiu ako ikonickú Moc bezmocných) okrem iného napísal: „Myslím, že pokiaľ ide o vzťah západnej Európy k totalitným systémom, zo všetkých chýb, ktorých sa môže dopustiť, by bola najväčšia tá, ktorá jej zrejme najviac hrozí: že totalitné systémy nepochopí ako to, čím v poslednej inštancii sú, totiž ako vypuklé zrkadlo celej modernej civilizácie a tvrdú – možno poslednú – výzvu tejto civilizácii ku generálnej revízii svojho sebapochopenia.“,“ pripomína skúsený historik, ktorý vzápätí dopĺňa, že v eseji Anatómia jednej zdržanlivosti z apríla 1985 zasa napísal:

    „Jedinou zmysluplnou cestou k európskemu mieru – nie teda len k nejakému stavu ozbrojeného prímeria – je cesta zásadnej premeny politických realít, ktoré dnešnú krízu zakladajú. Takáto cesta by si vyžadovala, aby sa obe strany rozišli s politikou obrany a upevňovania statu quo, teda rozdelenia Európy do blokov, a s politikou mocenských či veľmocenských záujmov a aby všetko úsilie podriadili niečomu celkom inému: ideálu demokratickej Európy ako priateľského spoločenstva slobodných a nezávislých národov… Iní priamo navrhujú, aby boli proste rozpustené oba vojenské bloky a aby sa americké a sovietske armády stiahli z územia svojich európskych spojencov. To sa mi osobne javí ako krásne.“

    „Inými slovami, v novembri 1989 sme sa tešili z pádu železnej opony a snívali sme o svete bez hraníc a spolupráci Západu s Východom. Cieľom Nežnej revolúcie nebol vstup do NATO, ako sa vám to snažia nahovoriť súčasné najmä opozičné politické sily. Práve naopak. Výsledkom ukončenia studenej vojny bola Charta pre novú Európu, ktorú 21. novembra 1990 podpísali v Paríži najvyšší predstavitelia všetkých európskych štátov, USA a Kanady, menovite George Bush a Michail Gorbačov, Helmut Kohl a François Mitterand, Václav Havel a Lech Walesa atď. V tomto dokumente sa všetky signatárske štáty zhodli na tom, že bezpečnosť je nedeliteľná, a že nie je možné posilňovať bezpečnosť jedných na úkor druhých,“ prízvukuje Chmelár.

    „Vytváranie exkluzívnych vojenských blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontáciu, sa vyhlásilo za prekonané a nebezpečné. To znamená, že plán rozširovania NATO od polovice deväťdesiatych rokov, ktorý bez akéhokoľvek vysvetlenia porušil uvedenú zmluvu, nielenže nebol výsledkom uvoľnenia medzinárodných pomerov po roku 1989, ale práve naopak – bol jeho popretím a odštartoval novú fázu studenej vojny. To všetko je dnes zabudnuté,“ konštatuje politický komentátor.

    „Najväčší český spisovateľ Milan Kundera, ktorý Havlovej pretvárke nikdy neveril, nazýval jeho postoj morálnym gýčom, ktorý v ľudskej existencii popiera všetko nepríjemné a neprijateľné: v kráľovstve gýča vládnu emócie nad rozumom, a tam, kde prehovorí srdce, myseľ považuje za neslušné namietať. Tam, kde vládne gýč, je irónia vnímaná ako zrada, pretože narúša spoločnú ilúziu harmónie. Etická principiálnosť sa prehupne do roviny morálneho gýča v momente, keď paralyzuje schopnosť spoločnosti čeliť meniacim sa podmienkam akýmsi kolektívnym až hysterickým dojatím,“ filozoficky vysvetľuje Chmelár.

    „Napokon, vzájomná nevraživosť medzi Havlom a Kunderom (Havel sa údajne obával, že by mohol Kundera obsadiť jeho miesto, hoci Kundera o politiku nikdy nestál) viedla napokon k tomu, že český disent navrhol na Nobelovu cenu za literatúru Jaroslava Seiferta namiesto významnejšieho Milana Kunderu. V každom prípade tomu, kam to dotiahla táto politika gýča, by sa dnes zasmial aj samotný Václav Havel. Čo by povedal na to, že na Národnej triede sa po troch desaťročiach, keď sa tam skandovalo „Nech žije Havel!“ dnes kričalo „Nech žije Pavel!“, a že od kultu pravdoláskavého disidenta to Česi so zjavnou slabosťou pre hysterické kampane dotiahli do kultu svätého lampasáka, ktorý si chodí pripomínať aj obete vpádu Varšavskej zmluvy, hoci podľa vlastnoručne napísaného životopisu sovietsku okupáciu privítal?“ pokladá Chmelár zásadnú otázku .

     „To jsou paradoxy,“ vzdychol by si podľa Chmelára absurdný dramatik, ale možno aj nie, veď človek, ktorý mal za manželku herečku, signatárku Anticharty, ktorá ho zatracovala, bol zjavne vytrénovaný na všetko. „Dalo by sa povedať, že so stavom slobody sú dnes nespokojní všetci a navzájom sa z toho obviňujú, lebo na súčasnom marazme majú podiel všetky ponovembrové vlády. Vzali nám všetko, čo sa tu vybudovalo – najprv banky, potom priemysel, napokon pôdu a stali sme sa nájomníkmi vo vlastnej krajine,“ prízvukuje Chmelár s dôvetkom, že nemáme dostatočné páky na riadenie vlastnej ekonomiky, všetky významnejšie firmy sú len dcérske pobočky, ktoré odtiaľto vyvážajú zisk niekam, kde nás riadia zo zahraničia.

    „Ale dali nám možnosť vyberať si medzi spotrebným tovarom, medzi značkami áut, jogurtov, zubných pást a nazývajú to „slobodou voľby“. Tých, ktorí rozkradli našu základnú infraštruktúru a rozpredali ju hlboko pod cenu, sme nazvali „reformátormi“ a tých, ktorí rozdali to málo, čím sa tento štát mohol brániť, sme nazvali „dobrými hospodármi“. Žiaľ, k týmto oligarchickým sluhom sa pridal aj Robert Fico, ktorý po boku rehabilitovaného Jaroslava Haščáka cynicky oznamuje ľuďom, že sa majú dobre, lebo si kupujú drahé mobily,“ konštatuje rázne politický komentátor a bývalý poradca Roberta Fica.

    „Možno jeho kamaráti, ale väčšina ľudí na Slovensku sa rozhoduje medzi tým, či kúpi deťom ponožky alebo o pomaranč viac. Ale utekať z tejto diery vám už nikto brániť nebude – ak na to máte. Napokon, nevedia sa dohodnúť ani na tom, kde, koho a čo oslavovať, preto bola jedna skupinka pri hrobe Havla, druhá pri hrobe Dubčeka, europoslanec Blaha aj pri hrobe jeho úhlavného nepriateľa Husáka a predseda KDH Majerský si v tento deň nevedel spomenúť ani na zakladateľa svojho hnutia Jána Čarnogurského, ktorý v tom čase ešte sedel vo väzení a cez okno Justičného paláca počul, ako dav na námestí skanduje jeho meno: „Slobodu Čarnogurskému…“ Veď je to všetko fraška. A tak najlepšie, čo ste v tento deň mohli urobiť, je ticho sa pokloniť mučeným a zavraždeným, tým, ktorí statočne trpeli a prežili svoj život so cťou. Potrebujeme také vzory vzdorujúce neonormalizácii dneška rovnako ako predtým,“ uzatvára Eduard Chmelár svoj dosť kritický status.

    Zdroj foto: Eduard Chmelár/FB

    Chmelár hodnoty nežná revolúcia tribúny
    Jozef Malík

    Mohlo by vás zaujímať

    Blaha sa smeje na Magálovej a jej speve, ktorý nazval zavýjaním. Magálová nevie, ale fakt že nevie spievať, konštatuje na margo jej „výkonu“

    18. novembra 2026

    Šialené, Remišová navrhuje, aby v parlamentných voľbách mohli rodičia voliť aj za svoje neplnoleté deti! Uhrík poukazuje na volebné hlasy osadníkov

    18. novembra 2026

    Spojenie PS a Demokratov je pre progresívcov rizikom, hovorí politologička. Nerozumie, prečo sa naďovcov rozhodla zachraňovať najsilnejšia opozičná strana

    18. novembra 2026

    Lavrov označil prítomnosť francúzskych vojakov na Ukrajine za „priamu účasť“ na vojne

    17. novembra 2026
    Pridať názor

    Comments are closed.

    Najnovšie články

    Tí, ktorí dnes stoja na tribúnach, nie sú nositeľmi hodnôt Nežnej revolúcie, prízvukuje a upozorňuje Chmelár

    18. novembra 2026

    Premiér: Obvinenie syna z prania peňazí má rovnakú hodnotu ako Matovičove reči o Belize. Takto bude vyzerať kampaň proti Smeru

    18. novembra 2026

    Blaha sa smeje na Magálovej a jej speve, ktorý nazval zavýjaním. Magálová nevie, ale fakt že nevie spievať, konštatuje na margo jej „výkonu“

    18. novembra 2026

    Šialené, Remišová navrhuje, aby v parlamentných voľbách mohli rodičia voliť aj za svoje neplnoleté deti! Uhrík poukazuje na volebné hlasy osadníkov

    18. novembra 2026

    Spravodajský a mediálny web, ktorý prináša tie najpodstatnejšie správy v kocke.

    Facebook YouTube Telegram
    • Slovensko
    • Svet
    • Ekonomika
    • Zdravie
    • Lifestyle
    • Rozhovory
    © 2026 Copyright | No Comment...
    • O nás
    • Podporte nás
    • Inzerujte u nás
    • Ochrana osobných údajov
    • Kontakt

    Napíšte hľadané slovo a stlačte Enter pre vyhľadanie. Stlačte Esc pre zrušenie.

    Sign In or Register

    Vitajte späť!

    Prihláste sa do vášho účtu tu

    Zabudnuté heslo?