Dátum odkazuje na podpis Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, ktorý bol uzavretý v roku 1994 v Sofii a jeho cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na problémy súvisiace s povodím veľtoku. Slovensko dohovor ratifikovalo koncom roka 1997.
Dunaj v číslach
Dunaj a jeho región predstavujú nenahraditeľný prírodný, hospodársky aj dopravný fenomén. Rieka zohrala dôležitú úlohu pri osídľovaní územia, je impulzom pre poľnohospodárstvo, dopravu, služby, obchod i priemysel. Ľudia jej vzdali hold cez umenie, kultúru. Dunaj udržiava sociálne i obchodné väzby medzi štátmi po jeho toku.
Pomenovanie Dunaj pochádza z latinského mena rímskeho boha riek Danubia (alebo Danuvia). S dĺžkou približne 2 850 kilometrov je po Volge druhou najdlhšou európskou riekou. Pramení v Nemecku v Čiernom lese a ústi do Čierneho mora. Preteká desiatimi krajinami a spája štyri hlavné mestá – Viedeň, Budapešť, Bratislavu a Belehrad. Na Slovensku dosahuje dĺžku 172 km, z toho 7,5 km tvorí slovensko-rakúsku hranicu a 142 km hranicu s Maďarskom.
Dunajská delta – prírodný zázrak Európy
Na hraniciach Rumunska a Ukrajiny sa Dunaj rozvetvuje do najväčšej európskej delty – fascinujúceho labyrintu vody a pevniny. Táto spleť kanálov, jazier a ostrovov nie je len prírodným divom, ale aj obrovským prírodným filtrom – najväčším systémom čistenia vody na kontinente. Jedinečnosť delty potvrdil v roku 1991 aj jej zápis do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Delta je známa predovšetkým svojím bohatým vtáčím životom. Vyskytuje sa tu až 312 druhov vtákov, z ktorých mnohé využívajú deltu ako miesto na odpočinok počas migrácie alebo na hniezdenie. V tunajších vodách žije okolo 90 druhov rýb. Delta je zároveň posledným útočiskom pre niektoré ohrozené druhy cicavcov, ako sú európska norka, mačka divá, vydra riečna či celosvetovo ohrozený tuleň mníšsky.
Dunajská delta je skutočným prírodným pokladom Európy – miestom, kde sa stretáva divoká príroda s kultúrnou rozmanitosťou.
Dunaj a energia
Vodné dielo Gabčíkovo: Myšlienka vybudovania vodného diela na Dunaji vznikla v 50. rokoch minulého storočia, pričom zásadný posun nastal v roku 1977 podpisom zmluvy medzi Československom a Maďarskom o výstavbe sústavy Gabčíkovo–Nagymaros. Projekt mal priniesť energetické, protipovodňové a plavebné výhody. V roku 1989 Maďarsko od zmluvy jednostranne odstúpilo, hoci väčšina prác na slovenskej strane už bola hotová.
Slovensko preto pokračovalo samostatne podľa variantu C. V októbri 1992 prehradilo prirodzené koryto Dunaja a uviedlo do prevádzky prvý hydroagregát Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tento krok sprevádzali protesty ochranárskych organizácií i odpor maďarskej vlády, ktorá spor preniesla pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ten v roku 1997 uznal platnosť pôvodnej zmluvy aj oprávnenosť slovenského riešenia.
Elektráreň bola kompletne dokončená v roku 1996, keď do trvalej prevádzky spustili všetkých osem turbín. Vodné dielo vyrobí ročne priemerne 2 200 GWh.
Ochrana Dunaja – naša spoločná zodpovednosť
Dunaj nie je len európskou tepnou obchodu a kultúry, ale aj nenahraditeľným útočiskom biodiverzity. Jeho ochrana si vyžaduje dlhodobú spoluprácu krajín, vedcov, ochranárov i verejnosti. Pri príležitosti Medzinárodného dňa Dunaja si pripomeňme, že zdravie tejto rieky odzrkadľuje náš vzťah k prírode a budúcnosť, ktorú chceme zanechať ďalším generáciám.
Zdroj1: fb Slovenská agentúra životného prostredia
Zdroj2: Enviroportal.sk, na priloženom odkaze: https://www.enviroportal.sk/clanok/dunaj-europska-rieka-zivota si môžete prečítať viac informácií o Dunaji.