Novinár a komentátor sa pozastavil nad poslancom HLAS-u, ktorý nehlasoval za konsolidáciu: „No prosím, a opozícia, spolu s médiami, má svojho ďalšieho podenkového hrdinu. Ján Ferenčák, hoci sa zdá neuveriteľné, že je ešte stále formálne poslancom Hlasu-SD, si ten veľký záujem médií a opozičných poslancov užíva. Najradšej by ho po chodbách nosili na rukách. Kežmarčania, máte byť na koho hrdí, gratulujem!“
Pol Slovenska donedávna poriadne ani nevedelo kde sa útly Kežmarok nachádza, najmä tí z juhu krajiny (ja som tam napríklad nikdy nebol), ale zrazu je to ospalé okresné mestečko vo večnom tieni Popradu takmer politickou metropolou nášho štátu – vďaka svojmu primátorovi. V ostatnom čase je záhadný sociálny demokrat s úsmevom Mony Lízy všade a niet na svete väčšieho hrdinu ako je on. Nie, že by bol tento Hlasák aj mne sympatický, práve naopak, ale o to tu nejde. Veď ani ja, známy neškodný dobrák od kosti, nemusím byť každému sympatický, a určite ma kopa ľudí má v žalúdku pre moje komentáre, ale kto by sa mal teraz vyjadriť k vzniknutému problému je aj jeho excelencia prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Mal pekný prejav na valnom zhromaždení OSN v New Yorku, to sa musí nechať – zrejme na ňom dobre popracoval aj Ján Kubiš, lebo tak to obyčajne s prejavmi veľkých štátnikov býva, tak by teraz mohol po prílete domov na rozbúrené Slovensko predstúpiť pred les kamier a mikrofónov a ako vizážový dvojník Tibora Gašpara zo Smeru by mal hasiť čo sa ešte v Hlase hasiť dá, ak sa dá…..Šutaj Eštok má od premiéra za domácu úlohu riešiť túto nepríjemnú šlamastiku medzi štyrmi očami za zatvorenými dverami, tak dúfam, že si to obaja východniari všetko vydiskutujú a čierna ovca na poslednú chvíľu o jedenástej zahlasuje ako má. Tento komentár píšem pred pol desiatou, takže neviem ako to napokon o jedenástej dopadne, a rozhodne nechcem byť za zlého proroka, ale poslanec Ferenčák má ešte šancu si to všetko dobre rozmyslieť a zahlasovať s celou koalíciou ako sa patrí.
Ako sa o chvíľu zachová KDH je už viac menej jasné – tak, ako vždy keď išlo o veľa, už od čias Jána Čarnogurského a Vladimíra Palka – nech mi to ten druhý menovaný nemá za zle – ale ja mám ešte stále nepríjemne dobrú pamäť a viem kto kedy ako hlasoval a čo kedy robil a hovoril. Mňa len tak ľahko nik voňavým rožkom neopije.
Takže uvidíme, ako vravieva Marek Šoun, ako sa to dnes celé vyvŕbi a či ja nešťastník nebudem musieť na poludnie šťahovať v chvate tento svoj komentár a tváriť sa, že ja nič, ja muzikant, ja som ho nikdy nenapísal. Nech to dopadne akokoľvek, Ústava neústava, pre mňa budú na svete vždy iba dve pohlavia – muž a žena – veď aj s tými dvomi je problémov až až.