Politický komentátor Eduard Chmelár: „Dokážu iba zbabelo osočovať a kádrovať, nie spolupracovať a tvoriť.“
Europoslanci za Progresívne Slovensko dnes až na jednu výnimku odmietli pozvanie prezidenta republiky na pracovný obed. Nepovedali tým nič o hlave štátu, ale prezradili veľa o sebe: že sú neschopní nielen spolupráce, ale aj komunikácie, že dokážu iba zbabelo osočovať, mystifikovať, kádrovať, ale je im cudzia prvá požiadavka Nežnej revolúcie – dialóg. S takýmito ľuďmi na čele štátu by sme sa neposunuli nikam.
K politickej kultúre demokratickej krajiny totiž patrí aj úcta k inštitúciám a symbolom. Môžete mať výhrady k Petrovi Pellegrinimu, ale nesmiete dehonestovať úrad hlavy štátu. Ich demonštrácia nesúhlasu s tým, že prezident pozval aj extrémistických europoslancov, len poukazuje na to, že extrémistami neschopnými rešpektovať pravidlá demokracie sú aj oni sami. Tí poslanci totiž boli demokraticky zvolení, aj oni zastupujú občanov a prezident tým vyjadruje rešpekt k voličom, nie súhlas s politikou ich zástupcov. Toto oni nikdy nevedeli. Vytvárali kult Zuzany Čaputovej ako osoby, ale nepestovali kultúru vzťahu k prezidentskému úradu. Boli strašne precitlivenučkí na každú vecnú kritiku svojho idolu a nazývali ju „útokom“, ale neváhali pri každej príležitosti špiniť jej nástupcu.
Vlastne sa to celé začalo u nej – v tých praktikách ignorovania opozície, dokonca aj premiéra a predsedu parlamentu (ak neboli z jej stajne), to všetko je výchova bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska.
Môžeme byť akokoľvek nespokojní s fungovaním tejto vlády, môžeme mať akékoľvek plány s našou vlasťou, nič nedosiahneme, keď sa nenaučíme spolu normálne rozprávať a formulovať spoločné ciele. Tie bláznivé prekáračky a preteky v živočíšnej nenávisti sa už nedajú počúvať.
Kedysi som považoval poslankyňu Vladimíru Marcinkovú za jednu z najväčších nádejí nastupujúcej politickej generácie, mala všetko, čo by začínajúca politička mala mať: vzdelanie, kultivované vystupovanie, šarm. Dnes mám pocit, že sa zbláznila. Predvčerom na parlamentnom eurovýbore paranoidne obvinila premiéra, že je dvojitý agent Moskvy a Washingtonu a že si nechal pozvanie do Bieleho domu načasovať. Dnes vo videu primitívne dourážala Roberta Fica, Viktora Orbána a Andreja Babiša, keď ich nazvala slabochmi a malými poslušnými psami, ktorí vrteli chvostami, aby mohli plniť noty od svojho pána Putina… Čo je toto za slovník?
Mne vôbec vŕta hlavou, kde majú pána všetci títo pseudoliberáli a progresívci, ktorí ziapu po štátnikoch, ktorí chránia finančné záujmy svojich krajín, že sú vlastizradcovia. Je ich vlasťou Ukrajina alebo Nemecko? Veď je to totálne šialené uvažovanie, keď najprv vykrikujú, že vláda pri konsolidácii berie občanom peniaze, a potom bez mihnutia oka navrhujú, aby sme v čase napätého rozpočtu darovali 1,4 miliardy eur skorumpovanej krajine bez akýchkoľvek záruk.
Dnes som v TA3 prednahrával bilanciu roka, ktorá sa bude vysielať medzi sviatkami. Pred nahrávaním sme sa s moderátorkou voľne rozprávali o atmosfére v parlamente. Povedal som jej, že medzi tými psychopatmi by som sotva vydržal, lebo už teraz nedokážem počúvať tie slaboduché výplody dlhšie ako 30 minút, a to ma politické analýzy živia. Predstavujete si, že vstupujete do svätyne demokracie a budete riešiť štátnické záležitosti ako kedysi Hamilton, Madison a Jay – a zatiaľ vás tam čaká úroveň Matoviča, Pročka a Galka, ktorej sa takmer všetci prispôsobili.
Potom si otvoríte noviny, a ani tam sa nedočkáte oslnivej diskusie. Ak denník Sme nazýva jedného z najvýznamnejších svetových ekonómov, ktorý bol poradcom dvoch generálnych tajomníkov OSN, profesora Jeffreyho Sachsa „odporným proruským propagandistom“, lebo to povedal nejaký politológ Hardoš, ktorého odborné práce nepoznám, ktorého poznám len ako arogantného hejtera na sociálnych sieťach, ktorý by dal všetkých vládnych politikov pozatvárať… ak Denník N nazýva geniálneho jazykovedca profesora Noama Chomského „ľavicovým extrémistom a politickým aktivistom“… o čom sa môžete rozprávať s takýmto intelektuálnym planktónom?
Je potrebné, priam nevyhnutné začať vytvárať ostrovčeky pozitívnej deviácie rozumných, múdrych, hlbokých a inšpiratívnych ľudí, ktorí sa nebudú usilovať navzájom dehumanizovať a vyhubiť, ale ktorí sa budú snažiť vymyslieť a vytvoriť niečo naozaj dobré pre Slovensko a pre nás všetkých. Je čas prestať si všímať tlčhubov, pozérov, exhibicionistov a všetkých tých, ktorí pútajú našu pozornosť hádkami a konfliktmi. Nič vám nedajú, iba vám zašpinia dušu. Chráňte sa toho, aby sa ich spôsoby správania stali vašimi vzormi. Pekný víkend.
