Denník N je, čo je viac ako očividné, naklonený na progresívnu stranu. Je preto na počudovanie, že sa chce radi medzi mainstreamové. To sú veľké spravodajské organizácie, ktoré oslovujú najširšie vrstvy obyvateľstva a formujú všeobecnú verejnú mienku. Ak by malo toto platiť aj na Denník N, tak potom nás pán Boh ochraňuj.
Denník N je očividne protivládny, no jeho komentáre sú nielenže k opozícii úplne nekritické, ale často majú jeho redaktori prazvláštne videnie sveta. Viac o tom napísal v statuse na sociálnej sieti exminister školstva Juraja Draxlera. „Denník N: realita je to, čo my povieme, že je realita,“ sarkasticky konštatuje na margo Denníka N s dôvetkom, že denník má dnes krásne, ale naozaj až rozkošne hlúpučký komentár, autora Mira Kerna. „Stojí to za pozornosť, lebo je to krásny sumár fungovania našich novinársko-aktivistických úderiek,“ odporúča Draxler.
Napríklad taký titulok: „Seriály o talianskej mafii sú oproti Očistcu regionálne dielka“. Bum! Už to je podľa exministra značne odvážne tvrdenie (talianska mafia: rituálne popravy, ľudia rozpustení v kyseline… pričom aj v talianskych seriáloch na tieto témy tečú teda pekné potoky krvi). „Mirko, čo ťa viedlo k takémuto odvážnemu tvrdeniu?“ pýta sa Draxler Kerna, pričom ten na záver textu, ktorý je krátkym zhrnutím výpovedí ku kauze Očistec, odpovedá:
„Keď si pozriete najznámejšie talianske filmy a seriály z prostredia mafie, kontakty tejto organizovanej skupiny sa tam väčšinou dostanú na úroveň starostu, skorumpovaného člena mestskej rady a len výnimočne sa tam objavia telefonáty z Ríma….“
„No :)) neviem, ktoré seriály o talianskej mafii má Miro Kern na mysli, ale ten najslávnejší, Chobotnica, je presne o prepletaní tradičnej mafie (zastupovanej „Loutkařem“ a poradcom Tanom Caridim) s mocnými nadnárodnými klikami (sprostredkovateľom je tajomný Espinosa), ktoré hýbu finančným sektorom a priemyslom. Táto chobotnica kontroluje všetky úrovne moci, politici sú len jej bábkami. Porovnávať toto s umastenou realitou malého Slovenska (inak, len samotná metropolitná oblasť Ríma je takmer rovnako veľká ako celý náš štát), na to treba naozaj niekoho s kernovskou intelektuálnou úrovňou,“ s čiernym humorom hodnotí exminister.
„A to ani nehovorím nie o seriáloch, ale o realite. Prepletenie rôznych úrovní organizovaného zločinu s vládnymi stranami je v prípade Talianska dobre zdokumentované, rovnako ako masívna, rozsiahla korupcia, ktorá tam desaťročia vládla. V rámci akcie Mani pulite (keď sa s obrovskou podporou dlhodobo znechutenej verejnosti skupina prokurátorov a vyšetrovateľov do celého systému konečne pustila, dovtedy sa „našich ľudí“ nikto nedotýkal) bola v jeden moment formálne obvinená polovica poslancov dolnej komory talianskeho parlamentu!!!“ pripomína Draxler s dôvetkom, že dlhodobý šéf socialistov Bettino Craxi zdrhol do Tuniska, odkiaľ sa už nikdy nevrátil, a tak si neodsedel 27-ročný trest za korupciu, ktorý v Taliansku dostal.
„Dlhodobý šéf kresťanských demokratov Giulio Andreotti bol vyšetrovaný a po súdoch ťahaný desaťročie a nakoniec unikol len preto, že na najsilnejšie zdokumentované prečiny sa vzťahovali premlčacie doby. Ale to, že jedným z jeho najbližších spolupracovníkov, a poslancov, bol jeden z popredných predstaviteľov sicílskej mafie v politike (Salvatore Lima), je proste fakt, ktorý nikto ani len nerozporuje. A to, že sa Andreotti dokázateľne stretával priamo s niektorými šéfmi mafie explicitne potom konštatoval súd. Sicílskej mafie, ktorá bežne vraždila ľudí,“ dopĺňa exminister dej seriálu.
Systém masívneho čierneho financovania politických strán, ako aj systém prepletania organizovaného zločinu (tiež s inými temnými silami, pozri napríklad kauzu lóže P2) s politikou trval podľa Draxlera v Taliansku desaťročia. „Vrátane toho, že to ostalo mimo pozornosti polície a prokurátorov až do 90. rokov. A ak bolo treba, vláda „svojich“ šéfov organizovaného zločinu ochraňovala, napríklad zmenou trestného zákonníka v roku 1970, ktorá viacerých z nich dostala na slobodu. (Dočítate sa o tom napríklad v príbehu mafiána Angela La Barbery. Mirko, čítaj.),“ dodáva Draxler
„A čo sa konkrétne sicílskej mafie týka, jej šéfov zachraňoval Corrado Carnevale, predseda najvyššieho správneho súdu a chránenec Andreottiho. Ak bol nejaký významný mafián, ktorý spolupracoval so šéfstvom kresťanskej demokracie, odsúdený, cez odvolania sa dostal na Carnevaleho súd, kde bol oslobodený. Samotný Carnevale bol neskôr za spoluprácu s mafiou odsúdený, v rozsudku potvrdenom Najvyšším súdom, ale jeho prípad sa potom dostal na jeho vlastný súd, ktorý ho oslobodil a on sa neskôr na tento súd ako sudca vrátil a pôsobil tam takmer do svojej smrti v požehnanom veku 95 rokov. To s týmto chce Mirko porovnávať Slovensko? Naozaj?“ kladie Draxler redaktorovi Denníka N „komplikované“ otázky.
(Mimochodom, napríklad najslávnejší francúzsky štátnik 20. storočia Charles de Gaulle mal úzke spojenectvo s korzickou mafiou, ktorú využíval na rôznu špinavú robotu, a ktorá tým pádom mala určitú ochranu zo strany štátnych štruktúr. Celkom zaujímavé napojenie na chicagský organizovaný zločin, šéfom bol Sam Giancana, mal americký prezident Kennedy.)
„Zaujímavá je inak tá celková atmosféra kaviarne, v ktorej niektorí aj celkom veria ľuďom ako Kern v tom, že nejaké prípadné užšie vzťahy medzi bohatými ľuďmi a top politikmi, s následným ovplyvňovaním rôznych zložiek štátu, existujú len na Slovensku :)). Smutným faktom je, že politika v západných krajinách vie byť pekne špinavá,“ prízvukuje Draxler, ktorý upozorňuje, na to, že nehovorí, že napríklad všetci britskí, francúzski či nemeckí politici sú nejaké bábky či nenažranci. „To nie. Ale vplyv rôznych mocných klík na politiku tam vie byť veľmi výrazný (stačí si pozrieť, ako takú britskú politiku kontrolujú Vyvolení, ktorí majú aj silný vplyv na políciu a súdnictvo),“ upozorňuje exminister.
Týmto ale nehovorí, že niektoré veci by nebolo treba trochu prečistiť aj u nás. „Naopak, konfrontáciu s klikami, čo usilovne idú po verejných peniazoch, poznám veľmi dobre zblízka a vo všeobecnosti si myslím, že toto naozaj treba prečistiť a vzťahy inak nastaviť. Podobne si rozhodne myslím, že politicky tlačiť na políciu je pre štát škodlivé,“ konštatuje exminister, podľa ktorého je to niečo iné ako tvrdiť, že sme tu horší ako talianske mafiánske seriály či historická realita politiky Talianska (alebo aj iných krajín).
„Rôzni aktivisti či komentátori to tak opisujú jednak preto, že takéto neurotické výlevy sú im blízke a mnohí aj preto, že sú minimálne nepriamo materiálne zainteresovaní na tom, aby vytvárali obraz Slovenska horší ako je. Problém je, že to potom ničí priestor na reálnu, tvrdú, ale ozajstnú kritiku rôznych neduhov, ktorá by aj viedla ku konkrétnej náprave. Lebo keď sa kritizuje všetko, tak vlastne nič,“ myslí si Juraj Draxler.
A ešte horšie podľa neho je, že takíto majstri naivizmu sú nielen u médií, ale aj v politickej opozícii. „Pre nich je to jednoduché: Slovensko je zlé, musíme sa nechať poúčať a prijímať recepty od „Vyspelého Západu“. Ale je možné, že im v redakcii len vypadla klíma a Kernovi bolo proste teplo na hlavu,“ sarkasticky dodáva exminister na záver svojho zamyslenia sa nad Denníkom N a niektorými jeho reaktormi. Napríklad takými, ako je Miroslav Kern.
Zdroj foto: koláž screenshot video youtube a facebook.com