BRATISLAVA 21. septembra (SITA) – Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 a poslanec Peter Kotlár potvrdil rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, ktorá zrušila v jeho prípade obvinenie zo šírenia poplašnej správy. Ako Kotlár zdôraznil, GP SR v rámci preskúmania jeho sťažnosti dospela k záveru, že trestné stíhanie vedené na podklade uznesenia o vznesení obvinenia nespĺňa imperatív zákonnosti. Prokuratúra preto vyšetrovateľovi Policajného zboru uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
„Jedným z najvýraznejších problémov, na ktoré generálna prokuratúra poukázala, bola argumentácia vyšetrovania postavená na správe Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Štátneho ústavu na kontrolu liečiv z 30. júla 2025, ktorá bola medializovaná 21. augusta 2025,“ uviedol Kotlár s tým, že vyšetrovateľ pritom touto správou odôvodňoval aj trestnoprávnu relevanciu jeho vyjadrení z obdobia, ktoré jej časovo predchádzalo. „Z celkových dvanástich čiastkových útokov bolo podľa uznesenia až sedem datovaných pred medializáciou správy SAV a ŠÚKL – konkrétne 18. januára 2024, 2. októbra 2024, 15. januára 2025, 13. marca 2025, 26. marca 2025, 10. apríla 2025 a 19. mája 2025. GP SR preto konštatovala, že vo vzťahu k týmto útokom bolo prijatie dostatočne odôvodneného záveru o naplnení zákonných znakov trestného činu „absolútne nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne“,“ zdôraznil Kotlár.
Generálna prokuratúra zároveň podľa poslanca podrobila kritike spôsob, akým boli do skutkovej vety zahrnuté jeho verejné vyjadrenia. „Za problematické označila napríklad výroky z 25. augusta 2025 a 7. septembra 2025. Podľa jej právneho názoru sa tieto vyjadrenia nejavia ako konkrétne trestnoprávne relevantné faktické údaje, ktorých nepravdivosť by bolo možné objektívne overiť. Naopak, niektoré z nich vykazujú charakter politickej rétoriky, hodnotiacich úsudkov a politických postojov. GP SR preto konštatovala, že skutková veta uznesenia predstavovala „mix skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov obvineného, resp. jeho politických vyhlásení“, čo podľa nej viedlo k nezákonnému rozšíreniu rozsahu trestného stíhania,“ objasnil splnomocnenec.
Ďalšou zásadnou výhradou bola podľa Kotlára samotná právna kvalifikácia. Vyšetrovateľ totiž podľa generálnej prokuratúry posudzoval rovnaké mediálne vystúpenia súčasne podľa dvoch samostatných a vzájomne sa vylučujúcich základných skutkových podstát toho istého trestného činu, pričom v danom prípade prichádza do úvahy špecialita a faktická konzumpcia v prospech osobitnejšej skutkovej podstaty. „Aj toto teda podľa GP SR predstavovalo problém pôvodného uznesenia,“ uviedol Kotlár s tým, že prokuratúra identifikovala aj problém s použitím znaleckého posudku Ústavu molekulárnej genetiky Akademie věd Českej republiky z 20. decembra 2025. „Podľa uznesenia nebolo vo vzťahu k niektorým skutkom trestné stíhanie procesne účinne začaté až do 9. januára 2026. Znalecké dokazovanie však bolo zabezpečené už 1. októbra 2025 – teda v čase, keď sa trestné stíhanie na tri neskoršie skutky ešte neviedlo. GP SR preto uviedla, že výsledok tohto znaleckého dokazovania bolo potrebné považovať vo vzťahu k týmto skutkom za procesne nepoužiteľný dôkaz,“ zdôraznil Kotlár.
Generálna prokuratúra podľa splnomocnenca kritizovala aj samotnú konštrukciu skutkovej vety. „Dvanásť jednotlivých vyjadrení bolo podľa nej následne prekryté všeobecným tvrdením „v súhrne“, bez dostatočného vysvetlenia, ktoré konkrétne tvrdenie malo byť nepravdivé, na základe akých dôkazov bola jeho nepravdivosť vyhodnotená, z čoho bol vyvodený úmysel, a aký konkrétny ohrozovací následok mal vzniknúť. Takýto postup podľa GP sťažoval obhajobu, pretože obvinený nemusel byť schopný jednoznačne identifikovať, proti ktorému konkrétnemu tvrdeniu a ktorému konkrétnemu záveru vyšetrovateľa sa má brániť. Aj trestné obvinenie však podľa prokuratúry musí byť dostatočne určité. Nie je možné nahradiť individuálny opis skutkov všeobecným „všetko spolu“,“ skonštatoval vládny splnomocnenec.
Ďalším pochybením, na ktoré podľa Kotlára upozornila GP SR, bolo to, že vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal otázkou tzv. materiálneho korektívu. „Pri prečine totiž nestačí mechanicky skonštatovať splnenie formálnych znakov. Je potrebné posúdiť aj to, či závažnosť konania presahuje hranicu nepatrnej závažnosti. Podľa GP SR tejto otázke vyšetrovateľ nevenoval „ani marginálnu pozornosť“,“ uviedol Kotlár. Prokuratúra si podľa neho všimla aj formulácie použité vyšetrovateľom, napríklad tvrdenia, že bolo „objektívne preukázané“, že „rozširoval úmyselne poplašnú správu“ alebo, že „naplnil objektívnu stránku trestného činu“. „GP SR preto vyšetrovateľa výslovne vyzvala na dôsledné dodržiavanie zásady prezumpcie neviny,“ zdôraznil Kotlár s tým, že v tomto prípade nejde o politický komentár, ale o právne preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní. „Generálna prokuratúra pomenovala celý rad problémov – od časovej logiky použitia dôkazov, cez nesprávnu právnu kvalifikáciu a miešanie politických názorov so skutkovými tvrdeniami až po nedostatočnú individualizáciu jednotlivých skutkov. Osobitne absurdne pôsobí skutočnosť, že správa SAV, ktorá bola medializovaná 21. augusta 2025, sa stala jedným z podstatných argumentov pri posudzovaní konania, ktoré malo podľa samotného obvinenia prebiehať už dávno predtým,“ zhrnul Kotlár.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu podľa splnomocnenca vlády otvára zásadné otázky o kvalite pôvodného trestného konania, o práci s dôkazmi, o rozlišovaní medzi faktickým tvrdením a politickým či hodnotovým úsudkom a predovšetkým o rešpektovaní základných procesných pravidiel. „Trestné právo nemôže fungovať systémom ‚najprv obvinenie, potom vysvetľovanie, prečo vlastne‘. Ak má byť trestné konanie legitímne, musí stáť na zákone, dôkazoch a presne definovanom skutku. Nie na dodatočne skladanej konštrukcii, do ktorej sa podľa potreby dopĺňajú dôkazy, názory a časové súvislosti,“ uzavrel Kotlár.
Vládny splnomocnenec pre prešetrenie manažmentu pandémie COVID-19 Peter Kotlár bol začiatkom tohto roku obvinený zo šírenia poplašnej správy pre tvrdenia o toxicite a generických rizikách mRNA vakcín.