Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v prvom veľkom rozhovore po tom, ako skončila v úrade, obhajovala svoje konanie v súvislosti s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Koexistencia s Ruskom
Merkelová sa podľa vlastných slov „nemá za čo ospravedlňovať“ v súvislosti s jej reakciou na ruskú anexiu Krymu z roku 2014, keď podporovala sankcie. Hájila tiež skutočnosť, že ako kancelárka odmietala snahu Ukrajiny pripojiť sa k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Kritici jej v súčasnosti vyčítajú, že Nemecko je kvôli nej zraniteľné, pretože sa snažila o obchodne ladené vzťahy s Ruskom. Práve za jej vlády vybudovali plynovod Nord Stream 2. Ten mal privádzať plyn z Ruska priamo do Nemecka. Projekt pozastavil až jej nástupca Olaf Scholz krátko pred Ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.
Nemecko, ktoré je pod tlakom zaviesť v súvislosti s inváziou ďalšie sankcie, teraz zápasí so znižovaním závislosti od ruských energií tak, aby nepoškodilo vlastnú ekonomiku.
Podľa Merkelovej však Európa a Rusko boli susedia, ktorí sa navzájom nemohli ignorovať. „Musíme nájsť spôsob, ako spolu koexistovať napriek všetkým našim rozdielom,“ skonštatovala.
Obviňovanie a ospravedlňovanie odmieta
Invázia je „nielen neprijateľná, ale aj veľká chyba zo strany Ruska“. Povedala nemeckému novinárovi Alexandrovi Osangovi v rozhovore, ktorý vysielala ARD. „Ak sa začneme pozerať storočia do minulosti a hádať sa, ktoré územie by malo komu patriť, budeme mať len vojnu,“ poznamenala s tým, že to v žiadnom prípade nepripadá do úvahy.
„Nemám sa prečo obviňovať za to, že by som sa dosť nesnažila. Nemyslím, že by som mala povedať, že niečo bolo nesprávne a preto sa nemám za čo ospravedlňovať,“ uviedla.
Bránila tiež sankcie, ktoré na Rusko uvalili v reakcii na anexiu Krymu a rolu, ktorú Nemecko zohralo v udržiavaní minského mierového procesu, ktorý mal v rokoch 2014 – 2015 zastaviť boje na východe Ukrajiny. Mierový proces podľa nej dal Ukrajine čas, aby sa vyvinula ako národ a posilnila svoju armádu.
Odmietla členstvo Ukrajiny v NATO
Proti členstvu Ukrajiny v NATO bola v roku 2008 podľa vlastných slov preto, že chcela zabrániť eskalácii s Ruskom a tiež preto, že Ukrajina ešte nebola pripravená. „To nebola Ukrajina, ktorú poznáme dnes. Krajina bola nestabilná a bola prerastená korupciou,“ vysvetlila bývalá kancelárka.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina stále nie je členom NATO, i keď od začiatku invázie dostáva od západných krajín rozsiahlu obrannú pomoc, pritom považuje nemecké rozhodnutie z roku 2008 za „nesprávny odhad“.
Merkelová, ktorá odišla z úradu pred pol rokom, sa v utorok vyjadrila, že Zelenského veľmi rešpektuje a ohromila ju „odvaha a nadšenie“, s ktorými Ukrajinci bránia svoju krajinu.
Zdroj: SITA