„Severoatlantická aliancia je obranné zoskupenie a na to nesmieme zabúdať. Veľký dopad na to, ako sa v rámci Aliancie budeme správať, bude mať práve vývoj vojny na Ukrajine, pretože táto vojna nemala nikdy začať. Jednoznačne bolo potrebné rokovať a predísť obetiam na jednej aj druhej strane. Túto vojnu je potrebné ukončiť čím skôr mierovými rokovaniami,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár po neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sa 14. – 15. mája 2025 uskutočnilo v tureckej Antalyi.
Slovenská diplomacia privítala ohlásené ukrajinsko-ruské rokovania v tureckom Istanbule a monitoruje ich vývoj. Minister J. Blanár deklaroval v Antalyi podporu mierovým aktivitám a ich pokračovaniu priamo americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi.
„Od začiatku podporujeme mierovú iniciatívu administratívy prezidenta Donalda Trumpa a dôležité dnes je, že Spojeným štátom americkým sa podarilo to, čo nebola schopná urobiť Európska únia – vôbec otvoriť diskusiu o mierovom ukončení vojny na Ukrajine. Preto oceňujem vytrvalosť americkej strany neustále v tomto procese prichádzať s návrhmi, ktoré majú viesť k prímeriu a mierovým rokovaniam o ukončení vojny,“ povedal minister zahraničných vecí a potvrdil, že slovenská diplomacia je v prípade záujmu pripravená spolupracovať a poskytnúť súčinnosť pri akýchkoľvek častiach v tomto mierovom procese.
Neformálnej diskusii ministrov zahraničných vecí dominovala popri konflikte na Ukrajine príprava samitu Severoatlantickej aliancie, ako aj otázky súvisiace s navyšovaním výdavkov na obranu, kapacitnými možnosťami obranného priemyslu, budúcnosťou transatlantických vzťahov a spoluprácou s partnermi Aliancie. O týchto témach budú o necelé tri týždne najprv hovoriť ministri obrany s tým, že definitívne návrhy by mali byť schválené koncom júna lídrami členských krajín NATO na samite v holandskom Haagu.
Podľa ministra Juraja Blanára si Slovensko uvedomuje zodpovednosť za vlastnú obranu a rozvíjanie národných obranných kapacít, čo od nás vyžaduje aj článok 3 Severoatlantickej zmluvy.
„Diskutuje sa o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu v horizonte siedmich až desiatich rokov, pri čom je potrebné garantovať takú postupnosť a flexibilitu zvyšovania obranných výdavkov, ktorú sú schopné zvládnuť tak národné rozpočty, ako i kapacity obranného priemyslu. Z tohto dôvodu budeme presadzovať, aby sme mohli navýšené finančné prostriedky v oblasti obrany použiť na projekty duálneho využitia, a teda aj na civilné účely, akými sú napríklad pripravované vojenské nemocnice v Prešove a Vajnoroch, investície do dopravnej infraštruktúry či podpory obranného priemyslu,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.
Do júnového samitu je podľa jeho slov potrebné zodpovedať otázky členských krajín, aké investície sa budú alebo nebudú započítavať do celkových obranných výdavkov.
Zdroj: MZVEZ SR
