Politológ Eduard Chmelár sa snaží vysvetliť, aký bol účel politického kroku našich susedov. Z jeho FB statusu vyberáme:
Fico sám proti všetkým?
„Od začiatku mi bolo jasné, že Robert Fico nemôže tento najťažší politický zápas svojej kariéry podobný boju Dávida s Goliášom vyhrať na celej čiare, že bude terčom útokov tak opozície ako aj radikálov z opačnej časti politického spektra, tak bruselskej administratívy ako aj mocných členských štátov EÚ, tak nadnárodných korporácií ako aj rôznych lobistických združení. Bola to vojna – povedané Jiráskovými slovami – „proti všem“, v ktorej bol slovenský premiér príliš osamotený. Nepomáhali mu veľmi ani koaliční partneri.“
Zastal sa ho Péter Szijjártó
„Sprostým výmyslom boli aj klamstvá opozície a červených denníčkov, že s Ficom sa už nikto nerozpráva a že ho už nepodporuje ani Maďarsko… Lož, lož, samá lož! V stredu vystúpil na tlačovej konferencii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a okrem iného povedal: „Slováci doteraz nedostali záruku, ktorú by považovali za dostatočnú. Samozrejme, naznačili sme, že nemôžeme akceptovať zákaz plnenia dlhodobých zmlúv o kúpe plynu, nemôžeme akceptovať zákaz dodávok ropy, pretože tieto zákazy by znamenali, že naše rodiny by museli platiť dva až štyrikrát viac za energie ako doteraz. Zmluva o fungovaní Európskej únie jasne uvádza, že energetická politika je v národnej kompetencii a tento násilný návrh Európskej komisie je očividným porušením národnej suverenity, pretože v podstate presúva energetickú politiku z národnej úrovne do kompetencie Bruselu. Navyše, všetko, čo hovoria, že chcú urobiť, je v skutočnosti pravý opak. Hovoria, že sa dosiahne diverzifikácia, že budeme môcť nakupovať energiu z viacerých zdrojov. Ale bolo by to presne naopak, pretože by nám zostal jeden z dvoch ropovodov a zbavili by nás 26 miliárd kubických metrov vstupnej kapacity plynu. Hovoria, že by nás to urobilo konkurencieschopnejšími, hoci faktom je, že by to zvýšilo cenu energie dvoj až štvornásobne. Hovoria, že to pomôže našej energetickej bezpečnosti. Samozrejme, že nie, robí nás to zraniteľnými, takže je to neprijateľné. Preto podporujeme Slovákov v ich úsilí posunúť sa s komisiou v týchto otázkach vpred.“
Jasné stanovisko Maďarska
Dôvod, pre ktorý Maďarsko nevetovalo 18. balík sankcií je veľmi prozaický – treba ho hľadať v dohodnutej taktike. Jednak je zbytočné, aby dva členské štáty vetovali návrh v tej istej veci, keď na jeho zablokovanie stačí jeden. A jednak Maďarsko predtým odstránilo zo 120 sankcií 18. balíka zhruba polovicu, ktoré podľa slov Szijjárta „tvrdo postihovali maďarské štátne záujmy“. Išli by proti sebe, keby to v takejto podobe odmietli, ale pri inej príležitosti zasa Budapešť zablokuje niečo, čo nevyhovuje ani Bratislave. Ale vrátim sa ešte k jednej poznámke šéfa maďarskej diplomacie. Ten totiž naznačil, že svojvoľný návrh Európskej komisie, ako obísť princíp jednomyseľnosti, môže odporovať Zmluve o fungovaní Európskej únie, konkrétne (a minimálne) článkom 192 – 194. Ďalším logickým krokom Slovenskej republiky ako členského štátu by preto malo byť podanie spomínaného likvidačného návrhu Európskej komisie na Súdny dvor Európskej únie, pretože jedine tento orgán má právo vykladať zakladajúce zmluvy a prípadne zrušiť nariadenie EK.