To, čo sa všetkým zdalo ako bezpečné riešenie, sa s odstupom času ukazuje ako jedno z najhorších. Podľa portálu Startitup.sk mikroplasty vedci považujú za jednu z najnebezpečnejších skrytých hrozieb modernej civilizácie. Počas vrcholu pandémie Covid-19 sa na celom svete spotrebovalo odhadom až 129 miliárd jednorazových rúšok mesačne. Väčšina z nich pozostávala z polypropylénu a ďalších plastov, ktoré skončili v ekosystéme.
Stovky kilogramov škodlivých látok v pôde aj vode
Vedci Anna Bogush a Ivan Kourtčev sa rozhodli preskúmať, aké množstvo mikroplastových častíc dokážu rúška uvoľniť už pri krátkodobom kontakte s vodou. Novo zakúpené rúška rôznych druhov ponorili na 24 hodín do nádob obsahujúcich 150 ml čistej vody. Následne tekutinu prefiltrovali cez špeciálnu membránu, ktorá zachytila všetko, čo sa z rúšok uvoľnilo.
Ničíme si všetko organické
Chemická analýza priesakovej vody odhalila, že rúška uvoľňujú bisfenol B (BPB), ktorý sa pôvodne považoval za bezpečnejšiu alternatívu k bisfenolu A (BPA). Dôkazy však čoraz jasnejšie naznačujú, že BPB pôsobí ako endokrinný disruptor so schopnosťou napodobňovať účinky estrogénu.
Jedna z významných štúdií preukázala, že expozícia BPB počas tehotenstva dokáže narušiť reprodukčné zdravie samčieho potomstva. Samci, ktorých matky prišli do kontaktu s BPB, vykazovali v dospelosti znížené hladiny testosterónu. Okrem toho mali menší počet spermií a štrukturálne zmeny v semenníkoch, ktoré brzdili ich normálny vývoj aj funkčnosť.
Najviac ich pochádzalo z FFP2 a FFP3
Odborníci zohľadnili celkové množstvo jednorazových rúšok vyrobených počas pandémie a vypočítali, že ich degradácia mohla uvoľniť do životného prostredia od 128 do 214 kilogramov BPB. Takéto číslo nie je zanedbateľné, pretože hoci sa mikroplasty uvoľňujú v stopových množstvách, práve ich dlhodobá a plošná prítomnosť spôsobuje kumulatívny efekt s priamym dopadom na zdravie populácií.
Riziko však nepredstavujú iba bisfenoly, ale aj samotný polypropylén – základný materiál rúšok. Jedna štúdia preukázala, že polypropylénové nanoplasty dokážu vyvolať zápal pľúc a poškodzovať mitochondrie, čo znižuje schopnosť buniek produkovať energiu. Ak poškodenie presiahne regeneračnú kapacitu, bunka vstupuje do procesu apoptózy, teda programovanej smrti.
„Nemôžeme ignorovať environmentálny dopad jednorazových rúšok, najmä keď vieme, že mikroplasty a chemikálie, ktoré z nich unikajú, negatívne zasahujú ľudí aj ekosystémy. Keď sa pozeráme do budúcnosti, považujem za kľúčové upozorňovať na tieto riziká, podporovať vývoj udržateľnejších alternatív a robiť premyslené rozhodnutia, aby sme chránili svoje zdravie aj životné prostredie,“ uzatvára Bogush.