Eduard Chmelár: „Márna snaha čokoľvek hlbšie premýšľať o slovenskej spoločnosti, ak nerozumieme vlastným dejinám.“
Ak falšujeme svoju históriu a osvojujeme si jej cudziu interpretáciu, ak sme dokonca schopní takej hanebnosti, že pamätný deň najvýznamnejšieho Slováka Ľudovíta Štúra presunieme na 29. októbra, hoci sa narodil dnes, len aby nám nenarušil čechoslovakistickú tradíciu 28. októbra.
Neisté dátumy
Keď europoslanec za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor oslavuje, že 28. októbra sme si vraj začali písať „vlastný príbeh“ (akoby sme dovtedy nemali samostatné dejiny) a že 28. októbra vznikol „po prvýkrát štát, v ktorom spolu žili Česi, Slováci, Maďari, Nemci, Rusíni a Poliaci“ (a habsburská monarchia bola potom čo?), ešte nad tým mávnem rukou, lebo Maďar z Komárna, ktorý sa nevie rozhodnúť ani v tom, či je Ľudovít alebo Lajos, má zjavné problémy s identitou – a jeho stranícka kolegyňa Tamara Stohlová sa možno dodnes nenaučila, čo vlastne oslavujeme. Ale keď Úrad vlády Slovenskej republiky na svojej oficiálnej stránke napíše, že nás spájajú s Čechmi „spoločné korene a jazyk“ (sic!!!), a toto všetko uvádza v deň 210. výročia narodenia Ľudovíta Štúra??? Hanba všetkým, ktorí si nevážia obete a zmysel boja našich predkov.
Zhrnutie politológa
K dnešnému Štúrovmu sviatku napíšem ešte večer, ale toto som musel, lebo z toho pokriveného obrazu našich dejín mi je nevoľno a smutno. Ešte raz: 28. október je tradícia, nie faktický dátum vzniku Česko-Slovenska v právnom a politickom zmysle. Chápem, že pre Čechov je to najvýznamnejší deň (aj keď Masaryk si to nemyslel a spolu s Benešom oslavoval v úzkom kruhu skôr prijatie Washingtonskej deklarácie) a ja im k tomuto štátnemu sviatku srdečne blahoželám. Ale my sa už naučme konečne vnímať a rozumieť nášmu dejinnému vývoju zo svojej optiky. Nikto iný to za nás neurobí.