Spojené štáty uvalili sankcie na dovoz ropy a plynu od spoločností Lukoil a Gazprom. Office of Foreing Assets Control – úrad pod ministerstvom zahraničných vecí USA včera tieto sankcie uvoľnil na „čokoľvek od kohokoľvek“, ak to potečie cez ropovod Družba a cez turecký plynovod.
Europoslankyňa Judita Laššáková: „Vyzerá to tak, že Viktor Orbán, ktorý ako jediný predstaviteľ členského štátu EÚ v časoch americkej predvolebnej kampane navštevoval Donalda Trumpa a nie Kamalu Harris (pre tých, ktorí by tu chceli vypisovať múdrosti: Robert Fico bol v tom čase poslancom a nie predstaviteľom vlády SR), včera dosiahol to, čo potreboval. Dohodol sa s Donaldom Trumpom na týchto výnimkach, ktoré sú dôležité pre Maďarsko a Slovensko.“
Mimochodom, uvidíme, ako sa bude ďalej vyvíjať celá situácia okolo ropy a plynu pre Európu. Mnohí hovoria o diverzifikácii. Nové slovíčko, ktoré sa naučili a pre nich krásne znie. Ale to, čoho sa EÚ dopúšťa, nie je diverzifikácia. Je to doslova vydanie sa na pospas jedného dodávateľa a jeho rozmerov. Katar, ktorý spoločne so Saudskou Arábiou, Irakom a Iránom vlastní jednu tretinu celosvetových zásob plynu a dnes je vďaka „diverzifikácii v podaní EÚ“ významným dodávateľom plynu do EÚ, sa začal EÚ vyhrážať. Tvrdí totiž, ústami svojho ministra zahraničných vecí, že ak EÚ nezmení svoju legislatívu tak, ako to chce Katar, tak nám už skvapalnený plyn dodávať nebude. Rovnaký „návrh“ zaznel aj z USA.
Takže sme v situácii, kedy sa buď podvolíme Kataru a zmeníme legislatívu, alebo zmrzneme, prípadne európske podniky prestanú vyrábať a zavrú. Cynik by povedal, že takto vyzerá diverzifikácia na iba spôsob EÚ.
Určite sa v histórii spoločného obchodu s Ruskou federáciou už stalo, že nám chcela predpisovať, čo a ako máme robiť… keďže nám múdre hlavy tvrdia, že Rusko je nespoľahlivý partner. Ibaže by nie, všakáno!
Možností, ktoré EÚ má, je teda viacero. Obávam sa však, že ani jedna nie je taká, kde by sme si ako EÚ dokázali zachovať tvár.