„Dnes som sa rozlúčil s človekom, ktorý pre mňa znamenal viac než sa dá vysvetliť pár vetami. Rozhodol som sa nebyť na pohrebe na Slovensku. Nie preto, že by mi na ňom nezáležalo, ale práve preto, že mi na ňom záležalo veľmi.„
„Smútok neni verejné predstavenie a rozlúčka nie je udalosť pre titulky, ktoré za tých pár dní napísali už toľko nezmyslov. Som na Bali, kde som mal byť s ním teraz. Presne na tom mieste, kde mal pred šiestimi rokmi v tento deň svadbu a ja som mu robil „včera“ rozlúčku so slobodou. Miesto, ktoré miloval, kde bol šťastný a sám sebou.
Ten klasický „Sprosťo“, ktorý je v mojom živote nenahraditeľný. Chcel som sa s ním rozlúčiť úprimne, potichu a bez divákov. S požehnaním jeho rodiny a ženy, som tu zaňho dal urobiť rituál s canamg sari, dupa a sembahyang, aby som odprevadil jeho dušu a nechal ho letieť.
Každý smúti inak. Ja som si vybral samotu, spomienky a miesto, ktoré mu bolo blízke. S týmto rozhodnutím som plne stotožnený, lebo je skutočné a není náhoda, že som v tento deň práve tu. Prosím médiá, aby tak urobili aj na Slovensku a akceptovali smútok pozostalých. Nechajte aspoň raz vaše dosahy a prekliky na poslednom mieste. A vy, čo ani neviete vysloviť jeho priezvisko, prosím už skončite s tými storkami a postami s falošnými príbehmi, ktoré sa nestali. Vidím vás. Odpočívaj v pokoji, brat môj“
