Vojna v Iráne, ktorý napadli USA spolu s Izraelom, je stále stredobodom svetovej politiky. A to nielen preto, že sa do nej môžu zapojiť i armády krajín Blízkeho východu či rozličné militantné skupiny z tohto prostredia, ale i niektoré vojny chtivé európske štáty. A to by bola potom už poriadna „kuca-paca“.
Začatím vojny agresori z USA a Izraela nedodržali a porušili niekoľko kľúčových zásad medzinárodného práva a Charty OSN. Negatívny postoj k tejto agresii má aj náš exminister školastva Juraj Draxler, podľa ktorého najsmiešnejší z „dôvodov“ napadnutia Iránu je jeho autoritásky režim. „Prosím? A odkiaľ štartujú americké stíhačky, rakety a drony? Z Kataru, Bahrajnu, Kuvajtu a Saudskej Arábie. Ak niekto strieľa na Irán zo základní v týchto krajinách, a tvári sa, že je to pre principiálne oslobodenie Iránu spod autoritárskeho režimu, tak je to jedna z najväčších absurdít medzinárodnej politiky,“ nedáva si Draxler pri kritike servítku pred ústa.
„Pretože Irán, nech je aký je, je oproti každej z týchto krajín priam kvitnúcou demokraciou a šampiónom ľudských práv,“ vysvetľuje ďalej a dodáva, že arabské krajiny zálivu sú absolutistické monarchie a vládne rodiny si tam robia, čo chcú. „Vládca Dubaja Rašid al-Maktum dal dvakrát uniesť vlastné dcéry. Jednu, ktorá sa pred ním skrývala v Británii (jeho agenti ju zobrali na ulici a neznámym spôsobom previezli do Dubaja), druhú, keď pred ním z Dubaja utekala člnom (komando ju dostihlo a donieslo späť do Dubaja). To potvrdil aj britský najvyšší súd,“ uviedol exminister na margo správania sa vládcu Dubaja.
„Brat súčasného prezidenta susedného emirátu Abu Dhabí pred rokmi mučil svojho biznis partnera a aj si to nahral na video. Prešiel po ňom niekoľkokrát autom, strčil mu do zadku tyč, trieskal doňho palicou, z ktorej vytŕčali klince. Video síce vyvolalo zdesenie ale dotyčného nikto nesúdil. Naopak, za zverejnenie videa odsúdili obeť (lebo vraj zverejnením vydierala člena kráľovskej rodiny),“ prezradil Draxler čoho sa dopustil ďalší vysokopostavený člen rodiny v inej „demokratickej“ arabskej krajine.
„Súčasný korunný princ a fakticky vládca Saudskej Arábie nechal kritika režimu, komentátora Kašúgiho, zabiť a rozštvrtiť, keď si ten prišiel po dokumenty na saudský konzulát v Istanbule. Hovoria turecké aj americké tajné služby,“ doplnil informácie o ďalšom členovi kráľovskej rodiny z rovnako (ne) demokratickej krajiny v Perzskom zálive. „V týchto krajinách nemáte politické strany, nie je povolený žiaden verejný disent, praktizuje sa moderné otroctvo (desaťtisíce robotníkov a slúžok v domácnosti z chudobných krajín tu žijú fakticky bez možnosti o sebe rozhodovať),“ prízvukuje Draxler.
„Nie všetko je otrasné (aspoň zo západného pohľadu). Napríklad v Saudskej Arábii sa za posledných 20 rokov mimoriadne rozšírili práva žien. Už môžu byť volené do šury (poradného orgánu kráľovskej rodiny), aj do miestnych orgánov, už môžu mať vodičský preukaz, a dokonca požiadať o pas bez nutnosti mať to povolené od manžela či iného mužského príslušníka rodiny,“ sarkasticky pripomína Draxler zvýšenie „slobody a demokracie“ pre ženy v Saudskej Arábii. A tiež Katar má podľa neho niektoré pomerne liberálne črty, ale inak je to proste stredovek.
„Aspoň z nášho, západného pohľadu (proste, nesúdim, len to sumarizujem). Irán má oproti tomu oveľa, oveľa pluralitnejší politický systém, oveľa zásadnejšiu ochranu ľudských práv, atď. To nehovorím ako obranu tamojšieho režimu. To hovorím len v kontexte, že je doslova smiešne používať ich „nedemokratickosť“ ak vašimi spojencami sú krajiny, kde hocikto politicky nepohodlný proste zmizne a ani po ňom pes neštekne. OK, niekedy štekne, lebo napríklad Saudská Arábia niekoľkokrát rebelujúcich občanov aj vcelku drsne vystrieľala,“ pridáva ďalej exminister školstva.
„Mimochodom, aj Saudská Arábia aj Spojené arabské emiráty sa značne krvavo podieľali na vojne v Jemene (kde súperia). Ani nejdem spomínať „cnosti“ hlavného aktéra tohto celého, maličkého štátiku vo východnom Stredomorí, ktorý vznikol tak, že si bral pôdu teroristickým vyháňaním pôvodných obyvateľov z ich dedín a počas vyhlásenia nezávislosti odsunul preč 750 tisíc ľudí (propaganda následnú reakciu susedných štátov dodnes označuje za nevyprovokovaný útok na chudáčik malý štátik). Nasledovali desaťročia tvrdých represií voči pôvodnému obyvateľstvu, až doteraz,“ skonštatoval Draxler tvrdo na dva štáty, ktorých vyčíňanie z nedávnej minulosti zrejme nikomu až tak veľmi, respektíve vôbec, neprekážajú. Americká vláda však z celého tohto regiónu ukazuje akurát na Irán.
„A na zavádzaní ľudských práv a demokracie jej akosi záleží len tam. Je to až humorné, podobne ako to, s akou vervou tú propagandu opakujú rôzni hlupáci aj u nás. Lenže smiať sa tu nie je v podstate na čom. Tá propaganda slúži na ospravedlnenie rozvratu v štýle Iraku, Sýrie či Líbye. Je to extrémne kruté divadlo a krutá hra,“ nedáva si ani v závere náš exminister servítku pred ústa. Draxler však tlieskam španielskemu premiérovi Pedrovi Sánchezovi, ktorý ako jediný vysoký predstaviteľ niektorej z veľkých krajín EÚ jasne povedal, že agresia voči Iránu je neprípustná. „Povedal to hneď na začiatku. A dnes odpovedal, že svoj postoj nezmení napriek vyhrážkam prezidenta Trumpa voči Španielsku. Bolo by pekné, keby Španielsko neostalo osamelé, a keby mu iné členské štáty vyjadrili podporu,“ zakončil Juraj Draxler svoj riadne ostrý status.
Zdroj: Juraj Draxler/FB