Prezidenti spoločne položia veniec k pamätníku Brána slobody na Devíne.
Prezident Peter Pellegrini privítal vo štvrtok v Bratislave gruzínskeho prezidenta Michaila Kavelašviliho, ktorý pricestoval na prvú oficiálnu návštevu Slovenska po deviatich rokoch. Pellegrini označil Bratislavu za miesto pre zmysluplný dialóg s partnermi zo všetkých častí sveta a zdôraznil význam otvorenej diskusie o domácej aj medzinárodnej politike.
Členstvo v Európskej únii
Pripomenul, že Slovensko rešpektuje nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska a vyjadril podporu integrácii krajiny do Európskej únie.
„Sú krajiny, ktoré prejavili záujem o členstvo v Európskej únii a pracujú na náročných reformách a procesoch, aby splnili tieto kritériá. Na druhej strane, toto rozširovanie kladie veľké nároky na členské krajiny, ale my musíme rešpektovať, že je suverénnym rozhodnutím ktorejkoľvek krajiny, kedy sa rozhodne v týchto rokovaniach pokračovať a ako vidí svoju budúcu perspektívu v rámci európskej perspektívy,“ skonštatoval.
Bilaterálne vzťahy
Témou rokovania boli aj bilaterálne vzťahy a spolupráca v oblasti dopravy, kultúry a obchodu. Prezident ocenil intenzívnenie bilaterálnych vzťahov medzi našimi krajinami. Ako príklad uviedol návštevu gruzínskej ministerky kultúry pri príležitosti inaugurácie Trenčína za Európske hlavné mesto kultúry či návštevu šéfky gruzínskej diplomacie v Bratislave vo februári.
Vyzdvihol tiež vznik priameho leteckého spojenia medzi Bratislavou a gruzínskym mestom Kutaisi. Toto spojenie podľa Pellegriniho výrazne prispeje k rozvoju turistického ruchu a zároveň posilní medziľudské kontakty. Zlepší tiež spoluprácu medzi Slovenskom a Gruzínskom nielen v oblasti cestovného ruchu a obchodu, ale aj medzi školami a univerzitami oboch krajín.
Prioritná krajina rozvojovej pomoci
Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Gruzínskom podľa slov prezidenta rastie a má potenciál ďalej sa rozvíjať. „Slovensko má čo Gruzínsku ponúknuť najmä v zelených technológiách, vodnom hospodárstve, ale aj infraštruktúrnych projektov,“ poukázal.
Prezident zároveň podotkol, že Gruzínsko patrí medzi prioritné krajiny slovenskej rozvojovej pomoci a doposiaľ bolo realizovaných približne 80 projektov v sume takmer tri milióny eur. Diskutovalo sa aj o medzinárodnej bezpečnosti, vrátane konfliktov na Ukrajine, Blízkom východe a v regióne Južného Kaukazu.
Diplomatické úsilie a stabilizácia konfliktov
Pellegrini vyzdvihol úlohu Gruzínska pri stabilizácii konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom a pripomenul význam projektov infraštruktúrneho prepojenia Európy a Ázie, ako je Global Gateway, v ktorých Slovensko participuje.
Zároveň sa obe hlavy štátu zhodli na potrebe zintenzívnenia diplomatického úsilia pre ukončenie vojny na Ukrajine a v Iráne, aby neumierali nevinní ľudia, nedevastovala sa krajina a neprispievalo sa k ešte väčšej eskalácii.
„V opačnom prípade sa obávam, že môžeme byť svedkom rozhorenia ďalších vojenských konfliktov aj v iných častiach planéty, čo by bola veľmi negatívna správa a ohrozilo by to bezpečnosť na celom svete,“ zdôraznil Pellegrini.
Verejné zhadzovanie EÚ
Podpredseda Progresívneho SlovenskaIvan Korčok kritizuje prezidenta Peter Pellegrini za prijatie gruzínskej hlavy štátu Micheila Kavelashviliho. Podľa Korčoka ide o krok, ktorým sa Slovensko vyčleňuje z Európskej únie.
„Peter Pellegrini dnes bol prvý a zatiaľ jediný líder v EÚ, ktorý prijal Micheila Kavelashviliho po tom, čo v Gruzínsku systematicky porušuje ľudské práva, útočí na opozíciu a novinárov, a porušuje slobodu slova,“ uviedol. Zároveň vyčíta prezidentovi, že počas návštevy jasne nevymedzil ukotvenie Slovenska.
„Ak okrem toho prezident Gruzínska príde do Bratislavy a verejne zhadzuje EÚ, teda aj nás, a do toho blúzni o tom, že Gruzínsko a Slovensko spájajú ,spoločné hodnoty‘, tak je povinnosťou slovenského prezidenta jasne povedať, kde stojíme. Nie prikyvovať a usmievať sa,“ zdôraznil.
Podľa opozičného politika Pellegrini zároveň opomenul kľúčové témy ako právny štát, sloboda médií či podpora občianskej spoločnosti. „Namiesto toho sme od Petra Pellegriniho počúvali frázy o tom, že Bratislava má byť miestom dialógu. Súhlasím – ale dialóg nemôže znamenať, že bez výhrad tlieskame tým, ktorí porušujú právny štát a spochybňujú samotné základy Európskej únie,“ povedal Korčok.
Na záver dodal, že Slovensko sa takýmto prístupom opäť vyčleňuje z EÚ. Pellegrini podľa neho nenapĺňa sľubovanú nadstraníckosť, ale naopak, „sme svedkami toho, ako pri každej príležitosti stojí na strane Ficovej vlády a jej pomýlenej zahraničnej politiky“.
Reagovala aj Amnesty International Slovensko
Na stretnutie reagovala aj Amnesty International Slovensko (AISK). „Ak prezident Slovenskej republiky zdôrazňuje potrebu dialógu a rešpektu k medzinárodnému právu, musí to znamenať viac než len všeobecnú diplomatickú formulku. Rešpekt k medzinárodnému právu má zmysel, ak neobchádza jasné pomenovanie porušovania ľudských práv na najvyššej politickej úrovni. V komuniké zo stretnutia však takýto odkaz chýba. Prezidentská kancelária zdôrazňuje dialóg, spoluprácu a medzinárodné právo, no o stave ľudských práv v Gruzínsku mlčí,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
„Vyzývame prezidenta SR, aby informoval, či boli súčasťou rokovaní aj rozhovory o dodržiavaní ľudských práv v Gruzínsku alebo či na stretnutí hľadali skutočné riešenia pre závažné ľudskoprávne problémy ako v Gruzínsku, tak aj na Slovensku,“ doplnil Sloboda s tým, že Slovensko a jeho čelní predstavitelia nesmú mlčať o zodpovednosti všetkých krajín chrániť ľudské práva pre všetkých ľudí bez rozdielu, a to vrátane Gruzínska.
ZDROJ: SITA.SK