Europoslanec Ľuboš Blaha ostro skritizoval Denník SME a redaktorku Zuzanu Hanzelovú po článku o novinárke Mimi Šramovej. Po zverejnení článku Denníka SME čelila Šramová vlne vulgarizmov aj zverejneniu adresy bydliska. Celý prípad označil Blaha za najvážnejší útok na novinára od vraždy Jána Kuciaka.
Europoslanec za stranu SMER-SD Ľuboš Blaha zverejnil video a status, v ktorých ostro kritizoval denník Denník SME a novinárku Zuzana Hanzelová za článok venovaný novinárke Mimi Šramová.
Blaha označil publikovaný materiál za „doslova popravu“ a tvrdil, že išlo o „veľký nenávistný článok na tri strany“ s titulnou stranou. Podľa jeho slov bol článok motivovaný tým, že Šramová poskytuje priestor politikom vládnej koalície a v rozhovoroch nevystupuje konfrontačne. „To, čo spáchal Denník SME na novinárke Mimi Šramovej, je doslova poprava,“ uviedol Blaha vo videu. Zároveň kritizoval Hanzelovú za údajné dvojité štandardy pri ochrane žien a novinárov.
Europoslanec zároveň tvrdil, že po zverejnení článku došlo na sociálnych sieťach k zverejneniu adresy bydliska Mimi Šramovej a k vulgárnym útokom voči nej. „Rozbesnení slniečkari zverejnili miesto bydliska Mimi Šramovej a vulgárne jej nadávajú,“ povedal.
Blaha vo svojom vyjadrení opakovane poukazoval na prípad zavraždeného investigatívneho novinára Ján Kuciak. Situáciu označil za „najhorší útok na novinára, odkedy zabili Jána Kuciaka“. „Vy si to neuvedomujete, že ohrozujete bezpečnosť novinárky?“ uviedol Blaha vo videu adresovanom redaktorke SME.
V sprievodnom statuse europoslanec vyjadril Mimi Šramovej „plnú solidaritu“ a opätovne kritizoval médiá za údajné pokrytectvo pri ochrane novinárov a žien vo verejnom priestore. „Odrazu netreba chrániť ženy? Odrazu netreba chrániť novinárov? Odrazu nevadí, že sa zverejňujú adresy? Odrazu nevadia vulgarizmy?“ napísal Blaha.
Blaha zároveň tvrdil, že časť médií a liberálne orientovaných komentátorov vníma rastúci priestor alternatívnych médií ako konkurenciu. V tejto súvislosti citoval politológa a komentátora Eduard Chmelár, podľa ktorého tradičné médiá reagujú na rast alternatívnej scény nervózne.
Podľa Chmelára nejde o spor o novinársku etiku či financovanie médií, ale predovšetkým o konkurenčný zápas medzi tradičnými a alternatívnymi platformami. „Médiá, ktoré reprezentuje Mimi Šramová, nie sú alternatívne, dezinformačné ani dezolátske. Je to jednoducho konkurencia, ktorá im čoraz výraznejšie uberá príjmy z reklamy,“ uviedol. Tvrdí tiež, že niektoré alternatívne médiá už dnes dosahujú vyššiu sledovanosť ako médiá hlavného prúdu. Ako príklad uviedol vlastný rozhovor s Mimi Šramovou, ktorý podľa jeho slov dosiahol viac ako štvrť milióna videní.
Chmelár zároveň ostro kritizoval spôsob, akým bola novinárka prezentovaná v médiách a diskusiách na sociálnych sieťach. Vyjadril šok nad tým, že podľa jeho slov „červené denníčky“ venovali jednej novinárke titulnú stranu a niekoľko strán novín, pričom diskusie pod článkami označil za priestor plný vulgarizmov, urážok a vyhrážok. Kritizoval aj to, že podľa neho redakcia dostatočne nezabránila šíreniu nenávistných komentárov a tolerovala zverejnenie adresy bydliska Mimi Šramovej.
„Nikto sa jej nezastal,“ napísal Chmelár s tým, že médiá podľa neho používajú dvojitý meter pri ochrane novinárov a žien vo verejnom priestore. Dodal, že v minulosti sa podobné prípady stretávali s oveľa výraznejšou solidaritou zo strany novinárskej obce.
Vo svojom statuse sa dotkol aj širšej situácie v slovenskej žurnalistike. Tvrdí, že delenie médií na „seriózne“ a „dezinformačné“ je zavádzajúce a podľa neho ide skôr o rozdelenie na liberálne a konzervatívne orientované médiá. „Kvalita slovenskej žurnalistiky je všeobecne veľmi nízka,“ uviedol s tým, že podľa neho sa manipulatívne postupy objavujú aj v médiách hlavného prúdu.
Chmelár sa zastal aj samotného štýlu rozhovorov Mimi Šramovej. Podľa jeho slov vedie kultivované diskusie a kladie dobré otázky, pričom odmieta predstavu, že úlohou novinára musí byť konfrontačný alebo agresívny prístup voči respondentom. Kritizoval tiež časť novinárov za údajné moralizovanie a vytváranie názorových bariér vo verejnej debate.
Na záver vyzval médiá, aby sa namiesto „honov na bosorky“ viac sústredili na kvalitu vlastnej práce a profesionálnu úroveň žurnalistiky.