Exminister spravodlivosti Viliam Karas odmieta tvrdenia Márie Kolíkovej, podľa ktorých po nej našiel pripravené reformy. Vo svojom statuse uviedol, že preberal nedokončené návrhy bez odbornej zhody a rezort, ktorý bol podľa neho v konflikte s vlastnými predstaviteľmi justície.
Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas sa prostredníctvom sociálnej siete ostro ohradil voči vyjadreniam svojej predchodkyne Márie Kolíkovej, ktorá oznámila ambíciu „dotiahnuť reformy v justícii“. Keďže po nej rezort prevzal práve on, rozhodol sa podľa vlastných slov priblížiť svoj pohľad na stav ministerstva.
Karas odmietol tvrdenie Kolíkovej, že po jej odchode našiel pripravenú reformu trestného procesu, na ktorú mohol nadviazať. „Na tom stole som našiel nedokončené torzo bez odbornej zhody, bez reálnej dohody so sudcami, prokurátormi a advokáciou. Návrh, ktorý ignoroval realitu vyšetrovania, právo na obhajobu, text, ktorý bolo potrebné fakticky úplne prepracovať,“ uviedol Karas.
Podľa bývalého ministra bol návrh novely Trestného zákona pripravený lepšie, no ani ten podľa jeho slov neostal bez zásadných zmien. Tvrdí, že odborná skupina, ktorú zriadil a ktorú tvorilo viac ako 110 expertov z prokuratúry, súdov, advokácie či akademickej obce, prepracovala alebo nanovo upravila viac ako polovicu novelizačných ustanovení.
Karas zároveň kritizoval spôsob prípravy legislatívy. „Zásadná zmena právnych predpisov sa nerobí tlačovými besedami ani od stola. Robí sa trpezlivou odbornou prácou a hľadaním konsenzu. Teda presne tým, čo počas jej éry na ministerstve chýbalo najviac,“ napísal.
V rovnakom statuse však kritiku smeroval aj na súčasné vedenie rezortu počas vlády Roberta Fica. Podľa Karasa podobne postupovalo aj ministerstvo pod vedením Borisa Suska pri prijímaní novely Trestného zákona. „Rovnako postupovalo aj ministerstvo pod vedením Borisa Suska pri hanebnej novele trestného zákona,“ uviedol.
Výhrady vyslovil aj voči reforme súdnej mapy, ktorú presadila Kolíková. Podľa neho nepriniesla očakávané zrýchlenie súdnych konaní. „Súdna mapa nepriniesla sľubované zrýchlenie konaní, ale chaos, neistotu a demotivovaných ľudí,“ skonštatoval.
Zároveň dodal, že projekt už nebolo možné zastaviť, keďže bol naviazaný na míľniky Plánu obnovy. Podľa Karasa by jeho zrušenie znamenalo stratu európskych finančných prostriedkov, preto bolo podľa neho potrebné reformu upraviť tak, aby súdy od júna 2023 dokázali fungovať.
Karas vo svojom vyjadrení tvrdí, že po nástupe do funkcie nepreberal fungujúce reformy, ale rezort v zlom stave. „Nepreberal som po nej rozbehnuté reformy. Preberal som rozvrátený rezort a justíciu v otvorenom konflikte s vlastným ministerstvom,“ napísal.
Reagoval aj na vyjadrenie Kolíkovej, podľa ktorého jej na dokončenie reforiem chýbal približne jeden rok. „Rezort viedla dva a pol roka. Ak to nestačilo ani na predloženie reformy schopnej získať podporu odbornej obce, problém nebol v čase. Problém bol v prístupe,“ uviedol.
Za svoj najväčší úspech vo funkcii ministra označil obnovenie komunikácie medzi ministerstvom a predstaviteľmi justície. „Za svoj najväčší úspech vo funkcii ministra spravodlivosti považujem najmä to, že sa nám justíciu po pani Kolíkovej podarilo opäť poskladať: obnoviť dialóg so sudcami, prokurátormi, advokátmi, notármi či exekútormi, upokojiť rezort a vrátiť doň elementárnu dôveru,“ uviedol.
Na záver odkázal Kolíkovej, že podľa neho Slovensko nepotrebuje návrat experimentov ani prijímanie významných legislatívnych zmien bez širokého odborného konsenzu. „Slovensko nepotrebuje návrat experimentov, po ktorých treba roky upratovať, či kabinetných hanebných noviel trestných kódexov, ako to predviedla vláda Roberta Fica. Potrebuje spravodlivosť, ktorá slúži ľuďom. A tá sa buduje spoluprácou v rešpekte ku kompetentnosti a inštitúciám, a nie konfrontáciou,“ uzavrel Karas.
Foto: SITA