Slovensko je zadlžené a jeho dlh v pomere k HDP naďalej narastá. Skutočnosť, ktorú zrejme asi nikto nespochybňuje. Čo je však nespochybniteľné je i to, že dlh narastá v podstate všetkým štátom na svete. A ako sa zdá, nikoho to vôbec netrápi.
Ak sa pozrieme trochu po svete a zistíme, ktorá krajina má k hrubému domácemu produktu (HDP) najväčšie dlhy, prídeme k doslova šialeným číslam. Jednoznačne najzadlženejšími štátmi sveta sú Sudán s približne 252 percentami HDP, za ním nasleduje Japonsko, ktoré má asi 235 až 242 percent HDP, ďalej je to Singapur s dlhom približne 173 až 175 percent HDP, potom Grécko s asi 142 až 149 percent HDP a Taliansko s približne 137 až 138 percent HDP. Nad 100 percent majú v Európe ešte Francúzsko s asi 113 percentami HDP, Belgicko nad 105 percent HDP a Španielsko s približne 102 percentami HDP.
Najväčší štátny dlh v absolútnych číslach (v dolároch) majú Spojené štáty americké, ktorých celkový štátny dlh v auguste tohto roku prvýkrát v histórii dosiahol 40,047 bilióna USD! Aktuálne dosahuje približne 125 percent HDP. Iba pre ilustráciu, hodnota ich dlhu sa za necelých 10 rokov viac ako zdvojnásobila – v januári 2017 bol dlh na úrovni približne 20 biliónov USD. V prepočte na obyvateľa dlh predstavuje približne 117 000 USD (101-tisíc eur) na každého jedného obyvateľa USA. A koho to v USA či zadlžených krajinách trápi?
O akú takú záchranu sa pokúšalo Grécko, ktoré svoje absolútne dlhové maximum dosiahlo počas pandémie koronavírusu v roku 2020, kedy sa ich dlh vyšplhal na viac ako 205 až 209 percent HDP. Očakáva sa však ďalší pokles na približne 137 až 140 percent HDP, vďaka čomu by Grécko malo prenechať pozíciu najzadlženejšej krajiny eurozóny Taliansku. Takže tak, milí čitatelia. A ako je na tom v súčasnosti s dlhom v súčasnosti Slovensko? Náš hrubý verejný dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,39 percenta HDP, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje rekordných 83,96 miliardy eur a na jedného obyvateľa tak pripadá dlh vo výške viac ako 15 500 eur. To je v porovnaní s USA doslova smiešna suma. Napriek tomu opozícia a jej priaznivci kričia, ako sme na tom strašne zle.
Plné ústa poplašných správ, ako sme na tom strašne zle a ako sa rútime doslova „do záhuby“, má aj Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorý v rokoch 2012-17 pôsobil ako podpredseda Národnej banky Slovenska pre menovú politiku a pozíciu predsedu RRZ zastáva od septembra 2020, pričom a jeho funkčné obdobie trvá do septembra 2027. Na jeho poplašné informácie zareagoval v statuse na sociálnej sieti minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), podľa ktorého sa z Jána Tótha stáva politický aktivista.
„Ministerstvo financií SR (MF SR) pripomína, že výrazný nárast verejného dlhu bol spôsobený extrémnym nárastom deficitu verejných financií medzi rokmi 2020 a 2023 za vlád Matoviča, Hegera a Ódora, čím sa nastavila trajektória neúmerného rastu dlhu, ktorú nie je možné z roka na rok otočiť. Aj z toho dôvodu MF SR predložilo už 3 konsolidačné balíky, ktoré reálne tento nárast pribrzdili. Bez prijatých opatrení by už v roku 2027 dlh dosiahol úroveň viac ako 70 percent HDP a hranicu 100 percent HDP by prekročil už v roku 2034,“ konštatuje v úvode Kamenický.
„Predloženie dokumentu obsahujúceho opatrenia na zníženie dlhu považuje MF SR za formálnu povinnosť, keďže opatrenia sú priamo naviazané na prípravu štátneho rozpočtu. MF SR aj preto plánuje dokument predložiť do NR SR súčasne s návrhom rozpočtu, informuje náš súčasný financmajster, ktorý v závere pripája aj svoje stanovisko.
„Je zarážajúce, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa ozýva teraz, v čase, keď ministerstvo financií aktívne, už 3 roky predstavuje opatrenia na postupné znižovanie deficitu, ktorých cieľom bolo postupne stabilizovanie nárastu dlhu. Kde bola rozpočtová rada a jej predseda Ján Tóth, keď vlády Matoviča, Hegera a Ódora zdevastovali verejné financie, odovzdali nám ich v najhoršom stave z celej EÚ a spôsobili extrémny nárast dlhu? Dnešný aktivizmus predsedu RRZ preto považujem iba za jeho splácanie dlhu voči bývalej vláde, ktorá ho do tejto funkcie dosadila.
Zdroj foto: koláž SITA