Slovenskí poľnohospodári dostanú v najbližšom období ďalšiu finančnú pomoc. Vláda SR na svojom rokovaní priamo na nitrianskom výstavisku Agrokomplex rozhodla o zvýšení objemu priamych platieb, podpore miestnych akčných skupín, kompenzáciách za sucho aj pomoci v súvislosti s rastom cien hnojív a energií. Celková hodnota opatrení dosahuje 165 miliónov eur. Kabinet zároveň rozhodol o vytvorení Národnej komisie pre pôdu a sucho, ktorá má hľadať dlhodobé riešenia nedostatku vody.
Prvý deň 51. ročníka medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex sa v Nitre spojil s rokovaním vlády. Kabinet prijal viacero opatrení, ktoré majú pomôcť poľnohospodárom, potravinárom aj regiónom.
Najvýraznejším rozhodnutím je zvýšenie alokácie priamych platieb na rok 2027 o 77,7 milióna eur. Po dohode s Európskou komisiou tak budú mať slovenskí poľnohospodári v budúcom roku k dispozícii viac finančných prostriedkov.
Ďalších 37 miliónov eur vláda uvoľní na zálohové platby na chod a animácie pre 95 miestnych akčných skupín. Peniaze majú pomôcť predovšetkým menším obciam a regiónom pri príprave a realizácii rozvojových projektov.
Kabinet zároveň reagoval na rast cien hnojív a energií. Slovensko získalo z rezervného fondu Európskej komisie 6,5 milióna eur, ktoré spolu s prostriedkami zo štátneho rozpočtu zvýšia objem podpory na 19,7 milióna eur.
Ďalších 30 miliónov eur je určených na kompenzáciu škôd spôsobených tohtoročným suchom.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč zdôraznil, že ide o konkrétnu pomoc sektoru v mimoriadne náročnom období. „Celkovo 165 miliónov eur dnes vláda rozhodla, že skôr a navyše vyplatíme sektoru pôdohospodárstva. Nie je to samozrejmosť. Viem, že majú problémy aj v iných členských štátoch. Napriek tomu, že slovenská vláda má veľký problém s verejnými financiami, pretože sme ich zdedili v takom stave, v akom sme ich zdedili, sme dokázali nájsť finančné prostriedky na pomoc,“ uviedol Takáč.
Sucho má byť predmetom systémového riešenia
Rastúci tlak na poľnohospodárstvo spôsobený suchom chce vláda riešiť aj dlhodobo. Kabinet preto prijal uznesenie o zriadení Národnej komisie pre pôdu a sucho.
Jej úlohou bude hľadať systémové riešenia v hospodárení s pôdou a vodou, rozvoji závlah a identifikovať finančné zdroje potrebné na modernizáciu existujúcich závlahových systémov. Komisia má zároveň posudzovať ďalší postup pri veľkých vodohospodárskych projektoch vrátane projektu Tichý potok.
Podľa ministra Takáča už sucho nemožno vnímať ako krátkodobý alebo výnimočný jav. Klimatická zmena si podľa neho vyžaduje nielen kompenzáciu škôd, ale predovšetkým preventívne opatrenia a dlhodobé investície.
Na potrebu systémového riešenia upozornil aj premiér Robert Fico. Podľa neho treba hľadať odpoveď na otázku, ako poľnohospodárom pomôcť so zavlažovacími systémami a zároveň zabezpečiť zdroje na ich financovanie.
Pellegrini: Na sucho sa treba pripraviť strategicky
Sucho označil za jednu z najväčších hrozieb pre slovenské poľnohospodárstvo aj prezident Peter Pellegrini, ktorý Agrokomplex slávnostne otvoril. „Tou najzásadnejšou je dlhotrvajúce sucho, ktoré ničí úrodu na poliach a v ovocných sadoch a aj rokmi ostrieľaným chlapom, poľnohospodárom a farmárom, vháňa slzy do očí,“ uviedol prezident.
Podľa Pellegriniho už nejde o krátkodobý výkyv, ale o fenomén, ktorému bude slovenské poľnohospodárstvo čeliť opakovane. „A preto je nevyhnutné pripraviť sa na boj so suchom a horúčavami nielen takticky, ale aj strategicky,“ zdôraznil.
Potravinová bezpečnosť je strategickou otázkou
S problematikou sucha úzko súvisí aj potravinová bezpečnosť. Minister Takáč zdôraznil, že Európska únia by ju mala vnímať rovnako strategicky ako energetickú či obrannú bezpečnosť. „Nikto ma nepresvedčí o tom, že potravinová sebestačnosť a bezpečnosť v rámci Európskej únie nie sú strategické. Toto je strategické. My potrebujeme byť sebestační. Keď nebudeme mať potraviny, môžeme mať aj tisíc tankov, ale keď nebudú potraviny, ľudia sa budú mať veľmi zle,“ povedal Takáč.
Minister zároveň upozornil na návrh Európskej komisie, ktorý počíta so stropovaním priamych platieb na konečného užívateľa na úrovni 100-tisíc eur. Takéto nastavenie by podľa neho mohlo výrazne zasiahnuť slovenské poľnohospodárstvo a dotknúť sa až 80 percent poľnohospodárov na Slovensku.
Budúcnosť poľnohospodárstva patrí technológiám a mladým
Tohtoročný Agrokomplex sa nesie v znamení motta „Generácie inovácií – minulosť, budúcnosť“. Dôležitou témou je preto aj generačná obmena a prilákanie mladých ľudí do sektora.
Takáč poukázal na výrazný technologický posun, ktorým slovenské poľnohospodárstvo za posledné desaťročia prešlo. „Keď si pozrieme staré československé filmy, napríklad Slnko, seno, jahody, a pozrieme si toho traktoristu, kombajnistu, špinavého od oleja v montérkach, a pozrieme si teraz, aký je poľnohospodár, aký je traktorista, aký je kombajnista, vidíme, kam sa technológie posunuli neskutočnými míľovými krokmi dopredu,“ uviedol minister.
Podľa Takáča bude preto pre budúcnosť sektora rozhodujúce vzdelávanie a príchod kvalifikovaných ľudí so znalosťami v oblasti digitalizácie a moderných technológií.
Medzi oblasti, ktorým sa ministerstvo venuje, patrí precízne poľnohospodárstvo, digitalizácia a modernizácia výroby. Potenciál vidí rezort nielen v živočíšnej výrobe, ale aj v špeciálnej rastlinnej výrobe, ovocinárstve a produkcii zeleniny.
Slovensko a Česko chcú presadzovať spoločné záujmy
Na Agrokomplexe sa zúčastnil aj český minister poľnohospodárstva Martin Šebestyán. Slovensko a Česko podľa neho spája podobná štruktúra poľnohospodárstva, spoločné skúsenosti aj viaceré programové priority.
Obe krajiny spolupracujú napríklad v oblasti veterinárnej starostlivosti a spoločne riešia otázky potravinovej suverenity, postavenia farmárov a prvovýrobcov či dôsledkov extrémneho sucha.
Podobnosť problémov podľa českého ministra vytvára priestor na koordinovaný postup oboch krajín pri presadzovaní zmien európskych pravidiel a legislatívnych návrhov.
Rozhodnutia vlády ocenila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Jej riaditeľ Jozef Šumichrast upozornil, že extrémne sucho, vysoké teploty a nedostatok vlahy predstavujú čoraz väčšiu záťaž pre slovenských producentov. „Tieto finančné prostriedky sa nestratia. Sú investíciou do udržania našej poľnohospodárskej výroby a do posilnenia potravinovej bezpečnosti Slovenska,“ uviedol Šumichrast.
Podľa neho je podpora domácej produkcie v podmienkach európskej konkurencie nevyhnutná. „Chceme, aby Slovensko zostalo krajinou, ktorá dokáže nielen vyrábať komodity, ale predovšetkým z vlastných zdrojov vyrábať potraviny,“ dodal.
Jednou z dlhodobých priorít agrorezortu je pritom zvýšiť podiel spracovania poľnohospodárskych surovín priamo na Slovensku. Cieľom je postupne meniť krajinu z vývozcu surovín na producenta potravín s vyššou pridanou hodnotou.
Slovensko napadne pravidlá pre nové genómové techniky
Vláda sa na rokovaní venovala aj novým genómovým technikám (NGT). Slovenská republika plánuje podať žalobu proti príslušnému nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady.
Podľa vlády je cieľom zabezpečiť dôsledné posúdenie možných vplyvov nových technológií na ľudské zdravie a životné prostredie a zároveň posilniť ochranu spotrebiteľa.
Agrokomplex ukazuje budúcnosť slovenského poľnohospodárstva
Medzinárodná poľnohospodárska a potravinárska výstava Agrokomplex potrvá v Nitre do nedele 6. septembra 2026. Na 51. ročníku sa predstaví 527 vystavovateľov na výstavnej ploche 134 612 štvorcových metrov.
Návštevníci môžu vidieť modernú poľnohospodársku techniku, hospodárske zvieratá, slovenské potraviny a výrobky, ako aj expozície domácich producentov a odborných organizácií.
Súčasťou programu sú odborné diskusie, prezentácie inovácií, program pre školy a rodiny aj priestor na stretnutia poľnohospodárov, potravinárov, odborníkov a verejnosti. Výstava zahŕňa aj Národnú výstavu hospodárskych zvierat a podujatie Poľovníctvo, lesníctvo a rybárstvo.