Voľby do Národnej rady SR sú síce „až“ o nejakých 10 mesiacov, politici však nezaháľajú a už kujú plány na to, ako by ich vyhrali. Niekomu sa darí zohnať si dostatok voličov, inému jeho preferencie dostať sa do parlamentu klesajú. Mnohí preto úpenlivo rozmýšľajú, čo ešte spraviť lepšie pre to, aby sa budúca vláda skladala aj s nimi.
Výraz „topiaci sa aj slamky chytá“ je známe slovenské príslovie, ktoré že človek v zúfalej alebo bezvýchodiskovej situácii skúša akékoľvek riešenie a snaží sa využiť i tú najmenšiu či najnepravdepodobnejšiu pomoc, aby sa zachránil. O to, teda zachrániť sa pred fiaskom zostať mimo parlamentu, sa usiluje aj vedenie demokratov. Tým totiž doterajšie volebné preferencie viac nedávajú ako dávajú šance dostať sa do Národnej rady SR. A keďže sa už z Progresívnym Slovenskom dohodli, že v prípade úspechu by spolu išli do koalície, logika im dala, že by to mohli skúsiť ešte pred voľbami, v dvojkoalícii.
Hoci aj súčasná opozícia sľubuje krajšie zajtrajšky, viacerí jej politici rozhodne garantami krajších zajtrajškov nie sú. Úplne jagavo sa to ukazuje pri spojení Progresívneho Slovenska a Demokratov, ktorí by chceli vyhrať budúcoročné parlamentné voľby a zostavovať novú vládu „zázrakov“. Čo si o tom všetkom myslí Eduard Chmelár, skúsený politický komentátor, historik a bývalý poradca premiéra Roberta Fica, to prezradil v diskusnej relácii Téma dňa na TA3.
V progresívnom Slovensku majú podľa neho v súčasnosti predsedu, ktorý sa tvári ako líder, ale líder je ten, ktorý má rešpekt, ale má rešpekt aj v rámci celej opozície. „A tam jednoznačné líderstvo Michala Šimečku nevidíme,“ prízvukuje Chmelár a dodáva, že teraz ide o to, či efekt spájania sa s demokratmi bude naozaj taký, ako očakávajú obe strany, teda že to bude nad 25 percent, alebo podobne, alebo to môže spôsobiť aj to, že časť voličov demokratov, ktorí sú takým druhým Matovičom, lebo odtiaľ aj väčšina z nich vyšla, sa k tomu Matovičovi vrátia. Lebo aj takto to môže dopadnúť.
„Na druhej strane, časť voličov Progresívneho Slovenska, ktorí majú problém s Matovičovými demokratmi, môže prejsť k SaS. To čo sa môže udiať ešte len uvidíme. Mne sa tam však zdá zaujímavá tá nesúrodosť programov. Doteraz tá ich spolupráca vyzerala tak, že témy, paradoxne, určovali demokrati. Teda tí extrémnejší z nich. Lenže namiesto toho, aby ich progresívci krotili, tak sa im aj v rétorike v posledných mesiacoch čoraz viac prispôsobujú,“ konštatuje skúsený politický komentátor.
„Veď to je čistá agresivita čo vychádza z niektorých dám, či už je to pani Mesterová, alebo podobne, ktorých by som sa, keby som bol politikom proti nim, spýtal, či sa takto rozprávajú aj doma. Či je toto ich normálna komunikácia, lebo to je strašné a nedá sa to počúvať. A tento agresívny slovník sa preniesol aj medzi tých liberálov, ktorí by mali byť s podstaty veci umiernenejší,“ rázne kritizuje Chmelár aj ženskú časť politického obsadenia progresívcov.
„Druhým problémom je, že tu chýba nádej, pretože z týchto ľudí sa nečrtá žiadna nádej. A najmä keď sa pozrieme na ich program, ktorý je prispôsobený tomu, že sa snažia, v ich očiach, o obnovu demokratických inštitúcií a ten ich ekonomický program ide bokom. Oni sa totiž tešia na európske peniaze, lenže týmto ľuďom stále chýba strategické myslenie, do čoho máme investovať. Som veľmi skeptický, že títo ľudia dokážu nájsť taký program, ktorý vyvedie túto stagnujúcu krajinu k lepším výsledkom,“ priznáva Chmelár.
„Čo je základom programu demokratov „Hlboká orba“? A teraz sa spýtajme progresívcov, či budú súhlasiť s tými opatreniami, ktoré demokrati navrhujú, ktoré neustále opakuje ich líder Naď, a ten pán z Kauflandu, že budú zatvárať ľudí, zatvárať médiá, že za dezinformácie bude basa a podobne. Nerobme si ilúzie o tom, že títo ľudia predstavujú to, čo sme chceli v roku 1989. A to sa netýka len domácej, ale aj zahraničnej politiky,“ nedáva si v samom závere Eduard Chmelár servítku pred ústa.
Zdroj foto: koláž facebook.com
