„Oslavy“ 17. novembra a tiež Dňa boja za slobodu a demokraciu na Slovensku stále rezonujú. Nie je to iba pre to, že opozícia zvolala na námestia tisíce ľudí aby miesto osláv toho, že sme si pred 37 rokmi vybojovali demokraciu, ale aby protestovali proti súčasnej, vraj nedemokratickej vláde.
Opozícia sa síce usilovala „privlastniť“ si 17. november na ukážku svojej sily, no nie celkom sa jej to podarilo. A to nielen preto, že zlyhali samotní jej lídri, ale i preto, že kabát z hanby tomuto významnému dňu ušila osoba, ktorá údajne patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského divadla, filmu a verejného života. Áno, Kamila Magálová a jej „spev“ zatienili nielen ráz osláv, ale aj protestov do takej miery, že tie vyšli ako predčasný silvestrovský program.
Nad tým, čo táto „umelkyňa“ predviedla sa pohoršoval v statuse na sociálnej sieti aj Anton Hrnko, historik, publicista a politik, bývalý poslanec Národnej rady SR a niekdajší podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS), podľa ktorého hádam nič lepšie necharakterizuje utorňajšie zhromaždenie na Námestí SNP v Bratislave ako nepodarený pokus Kamily Magálovej o interpretáciu ikonickej piesne M. Kubišovej z roku 1968 Ať mír dál zůstává s touto krajinou.
„Falošné tóny interpretky, ktorá keby neotvorila ústa, mohla ďalej vzbudzovať dojem, že vie spievať, najlepšie odrážali skutočnú podstatu podujatia plného zloby, závisti a zášti, na ktoré slávna česká speváčka poukazovala v svojej piesni. No nielen to bolo iritujúce na vystúpení tejto falošnej osobnosti. Možno si niektorí ešte pamätajú, ako skončila neskúsená moderátorka jednej nemeckej stanice, keď bona fide (v dobrej viere – pozn. red.) odporučila svojmu poslucháčovi, aby sa pustil do práce, lebo „Arbeit macht frei“ (heslo známe z brány do Osvienčimu),“ pripomína Hrnko.
„Myslím si, že v očiach organizátorov demonštrácie by milá Kamila premilá mala skončiť podobne ako oná nemecká moderátorka. Prečo tak hovorím? Len z takého plezíru! Lebo jej slovné vyjadrenia na adresu ináč rozmýšľajúcich občanov našej spoločnej vlasti mi silno pripomenuli výroky G. Husáka zo začiatku normalizácie. („Nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, ale nech v tej strane zostane, čo je pevné, čo je charakterné, čo chce za tento národ zápasiť.“),“ pridáva ďalej publicista a historik.
„Keď som sa pozeral na toto namyslené, dezorientované stvorenie, tak mi mimovoľne napadla myšlienka, či si milú Kamilu premilú nenajal na toto zhromaždenie niekto zo Smer-u. Na druhej strane síce na mítingu „hviezdila“ najviac, ale nebola jediná. Aj ja som bol radový člen KSČ, ale na druhej strane som bol pomerne intenzívne zaangažovaný vo vtedajších štruktúrach, ktoré od novembra 1989 sa snažili o zmenu vtedajšieho režimu. Nikdy by ma však nenapadlo, aby som sa postavil na tribúnu, z ktorej by som pľuval na mojich spolustraníkov ako P. Weiss a podobní,“ poznamenáva Hrnko.
„Čo je však zarážajúce, že hlavným celebrantom osláv v Bratislave bol agent ŠtB a v Prahe rozviedčik Varšavskej zmluvy a neviem v koľkej generácii vysoký predstaviteľ minulého režimu. Mnohí sme si však už zvykli, že komunisti sú len tí, ktorí rýchlo neprezliekli kabáty a z moskovského análu nepreliezli do toho západného. Tí, čo mali rovnú chrbticu v minulom režime a zachovali si ju dodnes, sú najväčšími nepriateľmi európskej demokracie „na večné časy a nikdy ináč“. Z ostatných vystupujúcich nezaujal nikto ničím zaujímavým, čo by mohlo osloviť normálnych, nezaslepených občanov s „nevylagrovanými“ mozgami,“ sarkasticky konštatuje Hrnko.
„V prípade F. Mikloška, J. Naďa i M. Šimečku sa potvrdilo iba to, čo hovorí staré maďarské príslovie – koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj. Som presvedčený, že ani jeden nie je odchovaný na slovenskom chlebe. Ostatní rečníci nestoja ani za zmienku. Keď sa toto dostane na Slovensku k moci, nepomôže nám ani naša sedembolestná Patrónka. Veď títo ľudia si pozvali na tribúnu v boji proti ináč zmýšľajúcim Slovákom človeka, ktorého lojálnosť voči Slovenskej republike je viac ako otázna. Pokojne všetci mohli vedľa neho kričať Vivat Gubik, vivat Félvidék! Slovensko nie je krajina, o ktorú by títo ľudia mali záujem!“ poriadne rázne zakončil národniar Anton Hrnko svoj status venovaný „oslavám“ 17. novembra a Dňa boja za slobodu a demokraciu.
Zdroj foto: SITA
