Artur Bekmatov píše otvorený list veľvyslancovi Veľkej Británie v súvislosti s kauzou zasahovania Veľkej Británie do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023.
Vaša excelencia!
O niekoľko dní ukončíte svoju diplomatickú misiu na Slovensku a vrátite sa do Veľkej Británie. Váš odchod bude, žiaľ, poznačený kauzou zasahovania Veľkej Británie do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023.
Nepochybujem o tom, že počas celej Vašej diplomatickej kariéry Vám išlo v prvom rade o úprimné budovanie dobrého mena Veľkej Británie. Z tohto dôvodu Vám v dobrej viere adresujem nasledujúce slová.
Dovolím si tvrdiť, že ak chce Veľká Británia úprimne chrániť hodnoty demokracie, spravodlivosti a ľudských práv, tak by mala začať predovšetkým na svojom území. Aby sa týchto hodnôt dostalo v prvom rade ľuďom žijúcim vo Veľkej Británii. A až potom môže pôsobiť ako príklad hodný nasledovania.
1. V prípade Juliana Assangea sa orgány USA dlhé roky úporne snažili porušiť slobodu tlače a slobodu prejavu. A britské úrady boli v tejto snahe o potláčanie základných ľudských práv komplicmi tých amerických. Julian Assange bol kvôli postupu britských úradov nútený 7 rokov sa ukrývať na ekvádorskej ambasáde v Londýne. A ďalších 5 rokov bol väznený v poľutovaniahodných podmienkach vo väznici Belmarsh.
2. Lenže prípad Assangea je len tým najvypuklejším. Ľudskoprávne organizácie pravidelne upozorňujú na situáciu novinárov v Severnom Írsku. Dodnes sa vlečie kauza nezákonného sledovania dvoch novinárov Trevora Birneyho a Barryho McCaffreyho. Za uplynulých päť rokov bolo zaznemanených viac ako 70 útokov, vyhrážok či zastrašovaní na novinárov v Severnom Írsku zo strany paramilitatných skupín – ako lojalistických, tak aj republikánskych.
Nebolo by na mieste, pán veľvyslanec, venovať viac pozornosti domácim politickým problémom – ako sú napríklad tie v Severnom Írsku – ako vnútropolitickým záležitostiam iných štátov?
3. Posledné Vianoce strávilo za mrežami 40 občianskych aktivistov. Ďalších viac ako 150 aktivistov bolo v posledných rokoch zadržaných či odsúdených. Zadržania na desiatky dní, ktoré slúžia ako zastrašenie či odsúdenia na mesiace, alebo aj roky väzenia. Aj to je realita krajiny, ktorá sa snaží iné štáty poučovať o štandardoch demokracie.
4. Keď som si prezeral zoznamy politických väzňov a ich príbehy, tak som žasol nad pokrytectvom vlád Veľkej Británie. Politickí väzni v Británii sú v mnohých prípadoch aktivisti za ochranu prírody a klímy. Ako napríklad Roger Hallam, Daniel Shaw, Louise Lancaster, Lucia Whittaker De Breu a Credida Gethin, ktorí si za kampaň a protesty za zákaz ťažby fosílnych palív odpykávajú 4-5 ročné tresty! Alebo aktivisti z hnutia Just stop oil Morgan Trowland a Marcus Decker, ktorí boli v roku 2022 odsúdení za nenásilné protesty na 3 roky.
5. Ďalšou skupinou politických väzňov sú propalestínski aktivisti. Britská vláda v snahe potlačiť propalestínske hnutie pošliapava právo na slobodu prejavu, právo na zhromažďovanie a zneužíva protiteroristické zákony. Príkladom je enormná snaha britských úradov zakázať organizáciu Palestine Action.
Počas nedávnych zhromaždení na podporu Palestine Action vo viacerých britských mestách polícia zatkla viac ako 100 ľudí. Aj keď Najvyšší súd zastavil vládnu snahu o rozpustenie organizácie, britské úrady pokračujú v zastrašovaní verejnosti tvrdením, že podpora Palestine Action je zločinom.
Minimálne 10 členov tejto organizácie stojí dnes pred súdom. Charlotte Headová, Leona Kamiová, Zoe Rogersová, Samuel Howard Corner, William Plastow či Fatima Rajwaniová sú za mrežami už takmer 360 dní.
6. Osobitnú pozornosť u mňa vyvolal aj prípad Louisa McKechnieho – aktivistu za ochranu zvierat, ktorý bol kvôli naliatiu červenej farby do fontány na Buckinghamskom námestí odsúdený na 1,5 roka väzenia. K verdiktu dodal sudca Gregory Perrins dovetok, že odsúdený mal šťastie, že „súd s ním zaobchádzal tak zhovievavo“… Pri týchto slovách, som rád, že na Slovensku nemáme tak zhovievavé súdnictvo.
Vážený pán veľvyslanec Baker!
Keď si pozrieme zoznam ľudí, ktorí v posledných rokoch boli, alebo sú za mrežami, tak zistíme, že sú to v prevažnej miere mladí ľudia. Niet sa čo čudovať – genocída na palestínskych územiach, ochrana klímy či prírodných zdrojov vlastného štátu, alebo ochrana slobody prejavu sú témy, ktoré k aktivite tradične mobilizujú najmä mladú generáciu.
Ak však porovnám prístupy k mladej generácii na Slovensku a vo Veľkej Británii, tak si nemôžem pomôcť, no vychádza mi, že skôr Veľká Británia by sa mala učiť od Slovenska. U nás totiž nepoužívame väzbu ako zastrašovací nástroj (s výnimkou volebného obdobia 2020-2023). U nás nezapchávame ústa mladým ľuďom, ktorí kričia do celého sveta krutú pravdu o genocíde v Gaze. Nehádžeme s niekoľkoročnými trestami do väzenia aktivistov, ktorí volajú po ochrane prírody a domácich zdrojoch.
Vaša excelencia!
Oscar Wilde, ktorého pokrytectvo vtedajšej britskej spoločnosti zrazilo na dno, svojho času napísal, že sebectvo neznamená žiť tak, ako si želáš, ale žiadať ostatných, aby žili tak, ako si to želáš.
A presne tento pocit môžu nadobudnúť viaceré štáty, ktorým Veľká Británia adresuje nevyžiadané rady. Alebo kampane.
Ak Vám úprimne šlo o budovanie dobrého mena Veľkej Británie, ako som spomínal v úvode tohto listu, určite nechcete, aby bola Veľká Británia vnímaná ako pokrytecký sebec.
Možno by stálo za zváženie, aby ste po svojom návrate, doma odkázal, že prospešnejšie pre posilnenie demokracie, spravodlivosti a ľudských práv vo svete bude nie mobilizácia slovenskej mládeže do volieb, ale prepustenie mladých politických väzňov vo Veľkej Británii a zastavenie perzekúcií voči hnutiam mladých Britov.
S pozdravom Artur Bekmatov