Debata o Grónsku sa v posledných týždňoch zintenzívnila najmä v súvislosti s vyjadreniami súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kým oficiálne sa hovorí o strategických a bezpečnostných záujmoch USA, britský publicista Brendan O’Neill upozorňuje, že skutočný význam sporu spočíva inde – v odhalení vojenskej a politickej slabosti Európy.
Medzinárodná diskusia o budúcnosti Grónska sa navonok sústreďuje na otázku, akými prostriedkami by mohli Spojené štáty získať kontrolu nad týmto autonómnym územím Dánskeho kráľovstva. Hovorí sa o hospodárskom tlaku, clách či dokonca o vojenskom nátlaku. Podľa britského publicistu Brendana O’Neilla však ide o mylný výklad situácie.
„Trumpova snaha o Grónsko nepôsobí ako racionálny pokus získať územie, ale ako vedomá politická provokácia,“ píše O’Neill v komentári pre portál Spiked. Spojené štáty majú podľa neho už dnes v Grónsku vojenské základne a k nerastným surovinám by sa vedeli dostať aj diplomatickou cestou. Argumenty o bezprostrednej čínskej či ruskej hrozbe označuje za prehnané až propagandistické.
Skutočným cieľom súčasného amerického prezidenta má byť podľa O’Neilla Európa. „Grónsko je nástroj, pomocou ktorého Trump demonštruje, aká je Európa vojensky slabá, strategicky rozdelená a závislá od americkej ochrany,“ tvrdí autor.
O’Neill upozorňuje, že reakcie európskych lídrov len potvrdzujú túto diagnózu. Hoci európske vlády ostro kritizujú Trumpove clá a jeho vyjadrenia o Grónsku, v otázke bezpečnosti sa naďalej spoliehajú na Spojené štáty.
Ako príklad uvádza britského premiéra Keira Starmera, ktorý síce verejne odsúdil americké obchodné opatrenia, no zároveň priznal, že Spojené kráľovstvo proti nim nepripravuje žiadne odvetné kroky. Podľa O’Neilla ide o ukážku európskeho paradoxu: „morálne rozhorčenie bez reálnej strategickej autonómie“.
V tejto súvislosti O’Neill cituje aj analytika Wolfganga Münchaua, podľa ktorého prípad Grónska odhaľuje, že Európa je „slabá a rozdelená“ a dlhodobo sa sama rozhodla pre vojenskú slabosť na úkor vlastnej suverenity.
Jednou z hlavných obetí celej debaty je podľa O’Neilla samotný pojem suverenity. Trumpove vyhrážky a verejné vyjadrenia podľa neho ignorujú právo obyvateľov Grónska rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Zároveň však autor upozorňuje na rozpor v postoji Európskej únie.
„Európske elity hovoria o obrane suverenity Grónska, no zároveň už desaťročia systematicky oslabujú suverenitu vlastných členských štátov prostredníctvom politických a ekonomických mechanizmov EÚ,“ píše O’Neill.
Podľa neho tak spor o Grónsko nie je len geopolitickou epizódou, ale symbolom širšieho problému – rastúcich veľmocenských ambícií Spojených štátov a neschopnosti Európy vystupovať ako sebavedomý a strategicky autonómny aktér.