Špeciálna vojenská oparácia, ako nazvalo Rusko napadnutie Ukrajiny, nemusela vôbec byť. Nemusela, keby… Tých keby je určite viacero, no chyba nie je iba na ruskej strane ako sa nám to snažia nahovoriť mnohí západní politici či mainstreamové médiá.
Nedostatok relevantných informácií, ale aj množstvo dezinformácií či poloprávd sa podpisuje pod to, že pojem „pravda“ je v danom probléme pomerne ťažko identifikovateľný. Exminister školstva Juraj Draxler v statuse na sociálnej sieti síce čo-to naznačuje, pre mnohých však na pochopenie nebude stačiť ani to. Draxler hneď v úvode priznáva, že počas televíznej diskusie (Odpovede s Ankou Žitnou) si uvedomil, ako naozaj málo sa všeobecne vie o tom, čo predchádzalo vojne na Ukrajine.
„A to vo chvíli, keď sa ma aj inak dobre informovaný analytik (Balázs Jarábik, Carnegieho mierová nadácia, s inak veľmi cennými postrehmi) snažil korigovať ohľadom údajov o námornej základni Očakov. Neuvedomoval si pritom, že tie príbehy sú dva,“ upozorňuje ďalej exminister školstva, podľa ktorého jeden je samotná „oficiálna“ ukrajinská základňa. „V nej napríklad USA vybudovali veliteľské centrum, potom sa tam ďalšie prostriedky chystala investovať Británia (tá tam teraz má aj svoje tréningové centrum),“ vysvetľuje Draxler a dodáva, že už toto hnevalo Rusov.
„Okrem toho si tam ale Američania vybudovali, vlastnými silami, utajený, uzavretý areál, kam nemal nikto okrem nich prístup. Išlo síce o maličký komplex, ale Rusi presne toto považovali za jednu z posledných kvapiek v rozhodovaní, ako proti dianiu na Ukrajine zakročiť. Považovali za nehorázne dovoliť, aby si dve nie priateľské vojenské veľmoci budovali vojenské kapacity neďaleko Sevastopoľu, tradičnej ruskej vojenskej základni,“ prízvukuje Draxler.
Takže ten príbeh Ukrajiny zo strany Ruska vyzeral podľa neho asi takto: „Po neústavnom prevrate sa nový režim snažil krajinu dostať do NATO, napriek nesúhlasnej mienke samotného obyvateľstva (Ukrajinci v prieskumoch ukazovali jasný nesúhlas s myšlienkou vstupu do aliancie). A napriek tomu, že pri rozpade Sovietskeho zväzu sa Ukrajina konštituovala ako neutrálna krajina, čo hralo v priateľskom rozpade kľúčovú úlohu. Napriek formuláciám v deklarácii nezávislosti a v neskoršej ústave nový režim ústavu v roku 2019 zmenil a zaviazal sa smerovať do NATO, kam už mal predbežnú pozvánku,“ prezrádza ďalej náš exminister školstva ďalší z dôvodov začiatku špeciálnej ruskej vojenskej operácie.
„A to všetko bez ohľadu na mienku samotných Ukrajincov, ktorých nakoniec oklamal aj kandidát Zelenskyj, ktorý im v prezidentskej kampani intenzívne sľuboval, že on sa s Ruskom dohodne na mieri. Po zvolení otočil a zrazu nebol ochotný plniť Minské dohovory. Zato začali na Ukrajine vznikať utajené objekty a iné inštalácie mocností NATO bez toho, aby to ukrajinská strana oficiálne priznala (o americkom areáli v Očakove urobila investigatívnu reportáž kanadská CBC, no málo západných médií ju prebralo),“ pridáva Draxler, podľa ktorého to už Rusi povedali, dosť, lebo vývoj išiel tak rýchlo proti nim, že niečo museli urobiť, kým tam nie sú rozlezení úplne všade.
„(Potom tam ešte bola otázka ochrany kultúrne ruského obyvateľstva, síce emotívna, ale pre ruské strategické rozhodovanie bola v skutočnosti až na druhom mieste.) To, či toto bol dostatočný dôvod na inváziu, a či to bolo múdre rozhodnutie, je už druhá otázka, ktorú tu neriešim,“ priznáva Draxler, podľa ktorého ale problém celej situácie okolo Ukrajiny je v tom, že tie ruské dôvody sú v našom a celom západnom mediálnom priestore neustále potláčané.
„Potom sa aj otázka mieru podáva ako boj proti údajne chorobne imperiálnemu Rusku, ktorý sa nedá ukončiť racionálnou dohodou, keďže vraj Rusi nesledujú žiadne konkrétne, ohraničené ciele, a je údajne treba bojovať, až kým Rusko nebude porazené a nevzdá sa svojich imperiálnych ambícií. Pri šírení takéhoto príbehu sa však hľadanie mierového riešenia podporuje naozaj ťažko,“ konštatuje záverom Juraj Draxler, ktorý ešte dodáva: „Aj preto, mimochodom, sú také diskusie, ako bola tá včera, veľmi otvorená, tak potrebné. Chvalabohu, že v dnešnej verejnoprávnej STVR je na to priestor.“
Zdroj: Juraj Draxler/FB