Projekt je súčasťou medzinárodnej iniciatívy krajín V4 na vybudovanie vysokorýchlostného železničného spojenia na trase Budapešť – Bratislava – Praha – Varšava.
Slovensko sa má stať súčasťou siete vysokorýchlostných železníc v strednej Európe. Vyplýva to z Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate prepojenia krajín V4, ktorú predstavili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) spolu s Ministerstvom dopravy SR.
Projekt je súčasťou medzinárodnej iniciatívy krajín V4 na vybudovanie vysokorýchlostného železničného spojenia na trase Budapešť – Bratislava – Praha – Varšava. Štúdia analyzovala 38 možných variantov vedenia trate. Ako najvhodnejší bol vybraný takzvaný konzervatívny variant, ktorý počíta s využitím modernizovaného bratislavského železničného uzla.
Slovensko má dnes dôležitejšie investičné priority
Nie všetci odborníci však považujú projekt za vhodnú investičnú prioritu. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej upozorňuje, že v súčasnej ekonomickej situácii Slovenska by mali mať prednosť iné investície do dopravnej infraštruktúry.
„V súvislosti s ekonomickou situáciou, v akej sa Slovensko nachádza, nemá takáto investícia význam. Slovensko potrebuje investovať do hospodárskeho rastu nášho priemyslu a do skvalitnenia súčasnej železničnej infraštruktúry,“ uviedol Matej. Podľa neho by mala krajina viac podporovať najmä nákladnú železničnú dopravu a napojenie priemyslu na železnicu.
Ako má viesť vysokorýchlostná trať cez Slovensko
Vysokorýchlostná trať tak bude prichádzať na Slovensko od maďarskej hranice cez stanicu Rusovce a Bratislavu-Petržalku. Vlaky by následne pokračovali cez bratislavskú Hlavnú stanicu a Lamač, kde by sa trať odklonila smerom k plánovanej novej stanici Bratislava západ pri Stupave. Odtiaľ by pokračovala nová vysokorýchlostná trať s rýchlosťou až 320 kilometrov za hodinu smerom k hraniciam s Českom.
Podľa štúdie by vysokorýchlostné vlaky výrazne skrátili cestovné časy medzi hlavnými mestami regiónu. Zo stanice Bratislava západ by cesta do Brna trvala približne 33 minút a do Prahy asi dve hodiny. Do Viedne by sa cestujúci mohli dostať za približne 24 minút a do Budapešti za 115 minút. Projekt však podľa niektorých odborníkov nezodpovedá aktuálnym potrebám železničnej infraštruktúry na Slovensku.
Prioritou má byť modernizácia existujúcich tratí
Podľa Mateja by Slovensko malo mať za prioritu najmä dokončenie modernizácie existujúcej železničnej infraštruktúry, ktorá je podľa neho v mnohých úsekoch stále nedostatočná alebo technicky zastaraná. Upozorňuje, že štát už dnes čelí veľkým investičným potrebám na tratiach, ktoré tvoria hlavný železničný koridor naprieč Slovenskom.
„Ani na dokončenie modernizácie trate medzi Žilinou a Košicami nemáme financie ani zo štátneho rozpočtu ani z eurofondov. Navyše vláda schválila akčný plán zvýšenia bezpečnosti na existujúcich železničných tratiach, ktorý si vyžiada investície minimálne vo výške 2,4 miliardy eur,“ upozornil.
Investície do zvyšovania rýchlosti, bezpečnosti a kapacity existujúcich železničných koridorov by podľa neho priniesli rýchlejší a širší efekt pre dopravu aj ekonomiku. „V takomto kontexte každé jedno euro, ktoré by išlo do prípravy takejto vysokorýchlostnej trate, pokladáme za nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi,“ dodal.
Projekt vznikne v dvoch etapách
Projekt sa má realizovať v dvoch etapách. V prvej fáze by sa modernizovala existujúca infraštruktúra v Bratislave, vrátane zdvojkoľajnenia trate medzi Petržalkou a Rusovcami, úprav Hlavnej stanice a rozšírenia trate smerom na Lamač. Súčasťou je aj výstavba novej železničnej stanice Bratislava západ, ktorá by sa mala stať významným prestupným uzlom pre regionálne, diaľkové a medzinárodné vlaky.
Druhá etapa počíta s výstavbou samotnej vysokorýchlostnej trate zo stanice Bratislava západ k hraniciam s Českom a s novým napojením na Rakúsko cez trať Marchegg – Bratislava západ. To by umožnilo viesť diaľkové vlaky z Viedne do Česka cez Slovensko.
Podľa Mateja by však nová stanica Bratislava západ mohla mať význam aj bez výstavby vysokorýchlostnej trate. „Stanica pri Stupave by mohla fungovať ako obratová stanica pre expresné vlaky medzi Košicami a Bratislavou. Zvýšila by sa tým prevádzková kapacita hlavnej stanice, pričom vlaky by sa tam mohli čistiť a technicky pripravovať na ďalšie spoje, a stanica by sa prepojila v Záhorskej Bystrici na v súčasnosti modernizovaný koridor BA a Kúty /200km/h/, tak aby bola zabezpečená doprava EC vlakov z Budapešti do Prahy, bez ďalšieho pokračovania výstavby VRT na 320 k/h“ vysvetlil.
Foto: SITA/ZSSK
Výstavba by mala stáť viac než tri miliardy eur
Prípravu projektu ešte musí posúdiť Útvar hodnoty za peniaze. Ak bude projekt schválený, nasledovať bude projektová príprava, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov.
Podľa odhadov by príprava projektu v najbližších desiatich rokoch stála približne 360 miliónov eur. Samotná výstavba vysokorýchlostnej trate, plánovaná približne v rokoch 2029 až 2046, by si mohla vyžiadať investíciu okolo 3,3 miliardy eur. Ministerstvo dopravy a železnice chcú na financovanie projektu využiť aj európske zdroje z Nástroja na prepájanie Európy (CEF).
Matej zároveň upozorňuje, že rýchlejšie železničné spojenia možno dosiahnuť aj lacnejšími modernizáciami existujúcich tratí. „Stačí dokončiť trať Bratislava – Kúty na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu, vyriešiť hlavnú stanicu v Bratislave, Stanicu Stupava, s napojením v Záhorskej Bystrici a zmodernizovať trať do Rakúska. Dá sa to urobiť za podstatne nižšie náklady,“ dodal.
ZDROJ: SITA.SK
