Viaceré slovenské médiá strácajú u ľudí na dôveryhodnosti a na schopnosti prinášať skutočne pravdivé informácie. Je to zrejme tým, že sa až príliš orientujú na politiku tých, ktorí ich vlastnia. A rovnako ako ich majitelia razia iba jeden smer, kým ten druhý je vytláčaný na okraj ich záujmu. A práve preto teraz u ľudí bodujú najmä alternatívne médiá.
Alternatívne médiá, na rozdiel od tým mainstreamových, totiž poskytujú priestor vyjadriť sa aj tým, ktorí sú „nepohodlní“, a ktorých názory sú vraj z rozličných príčin nežiadúce. „Dôveryhodnosť slovenských médií je katastrofálna,“ myslí si Dag Daniš, skúsený slovenský novinár, filozof a komentátor, podľa ktorého aj o tom je „kauza“ Šramová, ktorá v súčasnosti dosť hýbe Slovenskom.
„Zrážka progresívnych médií s provládnou influencerkou je poučná. Ukazuje, prečo slovenským médiám verí len 23 percent ľudí,“ vysvetľuje vo svojom blogu Daniš. Konflikt medzi Miriam „Mimi“ Šramovou a Zuzanou Kovačič Hanzelovou odštartovali zistenia denníka SME o štátnych zákazkách pre Mimi Šramovú. Niektorých novinárov pohoršuje, že influencerka Šramová dostala zákazky na PR služby od niektorých ministerstiev. „Veštia v tom konflikt záujmov. Šramová sa bráni, že nie je novinárka, preto sa jej konflikt záujmov netýka. A má pravdu,“ konštatuje v blogu nezávislého spravodajského portálu marker.sk skúsený novinár.
„Mimi Šramová je súkromná osoba, ktorá je – ako mnohí iní – aktívna v online priestore. Áno, robí priateľské rozhovory s koaličnými politikmi. Pracuje však s odkrytými kartami. Nehrá sa na nezávislú novinárku. Priznáva sympatie k Ficovej vláde. A dostala menšie zákazky na PR služby (rešerše, správa sociálnych sietí, poradenstvo). Inými slovami, dostala prácu. Čo je na tom poburujúce alebo podozrivé? Zatiaľ nič,“ prízvukuje Dag Daniš.
Podľa neho by to bolo poburujúce až vtedy, keby sa zistilo, že podvádza. „Napríklad duplicitným fakturovaním služieb v desiatkach tisíc eur. Alebo platením súkromných rodinných účtov z grantov a verejných zdrojov – ako to roky robila Marta Šimečková. Prípadne ak by nedodávala dohodnutú prácu, ktorú si od nej objednali úrady. To sa však nepreukázalo. Mimi Šramová nerobí nič protiprávne ani nekalé,“ rázne dodáva Dag Daniš.
Napriek tomu je Mimi Šramová terčom paľby zo strany progresívnych médií. „Dôvodom nie sú jej online aktivity (rozhovory). Dôvodom je až to, že provládne ladenými rozhovormi veľmi úspešne konkuruje opozičným médiám. Jej videá sledujú desiatky tisíc ľudí. Vo viacerých prípadoch aj stovky tisíc… To sú čísla, ktoré nedosahujú ani veľké médiá s rozsiahlym profesionálnym aparátom,“ vysvetľuje skúsený novinár a komentátor s dôvetkom, že preto ju v médiách nemajú radi.
„Robiť rozhovory s „neprijateľnými politikmi“ a mať pri tom širokú podporu a sledovanosť – to sa neodpúšťa. Odpúšťa sa to len opačne: ak by robila priateľské rozhovory s progresívnymi lídrami. Tí však Šramovú nezaujímajú. A nezaujímajú ju z toho prostého dôvodu, že sú nezaujímaví,“ nedáva si Dag Daniš servítku pred ústa smerom k médiám, ktorým je tŕňom v oku. „Zistenia o zákazkách pre Šramovú boli pre médiá cenný úlovok. Ani v tomto teréne však štandardné médiá neťahajú za dlhší koniec lana. Téma kompromituje viac novinárov – aktivistov ako samotnú Šramovú,“ myslí si Dag Daniš.
„Šramová predsa začala robiť „priateľské rozhovory“ dávno predtým, ako získala zákazky od ministerstiev. Že v tom pokračuje aj po PR službách pre štát? A že to môže znižovať jej dôveryhodnosť? To je jej vec. Kým sa nehrá na nezávislú novinárku, všetko je v poriadku,“ konštatuje stroho Daniš, podľa ktorého sú na tom o niečo horšie tí, ktorí vystupujú ako „nezávislé médiá“ či „nezávislí novinári“ – a pritom robia tvrdo kampaňovú žurnalistiku. V záujme Londýna, Bruselu a ich volebných favoritov…
„Sčasti je to aj za peniaze z EÚ. Inzercia na eurofondy platená z eurofondov tvorí značnú časť reklamných príjmov mediálnych vydavateľstiev. Navyše, časť obsahu progresívnych médií tvoria príspevky od inštitútov ako Infosecurity, ktoré mali granty od britských vládnych agentúr,“ upozorňuje Dag Daniš a dodáva, že aj tie médiá, ktoré ostreľujú Mimi Šramovú, robia priateľské rozhovory s politikmi. Akurát nie s koaličnými, ale s tými z druhého brehu. S Čaputovou, Kiskom, Radičovou, Kolíkovou, Šimečkom, Šeligom…
„O niektorých z nich mediálne domy dokonca vydávajú oslavné knihy. Vyčíta sa im to? Nie. Je to ich vec. A vec ich dôveryhodnosti. Mimochodom, v tomto, v dôveryhodnosti, sú na tom slovenské médiá takmer najhoršie v Európe. Médiám dôveruje len 23 percent spoločnosti (Reuters Institute). Menej je to už len v Maďarsku či Grécku,“ prízvukuje skúsený novinár, ktorý ešte pridáva, že výsledky slovenských médií sú katastrofálne.
„A nie, nie je za tým Fico. Ani Mimi Šramová – tá len vyťažila z diery na trhu. Sú za tým manipulatívne praktiky veľkej časti médií. Hlavne tých, ktoré sa považujú za vzorové. Médiá upadajú už roky. Prudké prepady ich dôveryhodnosti sledujeme zhruba od roku 2020. Od éry Matoviča, Hegera, Ódora a Čaputovej. Väčšina médií si osvojila nekritický, kampaňový štýl žurnalistiky. A dopláca na to,“ veľavravne komentuje našu mediálnu sféru Daniš, ktorý vzápätí spomína tri aktuálne prípady.
„V piatok médiá pobúrila správa o ruskom drone v Rumunsku. Informácia, že dron pravdepodobne odklonila ukrajinská protivzdušná obrana, bola už menej výrazná. Zanikla. Minulý týždeň médiá informovali o rozsiahlom, brutálnom útoku Ruska na Kyjev. Áno, bol to rozsiahly útok. Médiá však zabudli spomenúť, že počet obetí bol minimálny. Útok bol cielený na vojenské a rozhodovacie centrá. A zabudli spomenúť aj to, že išlo o odvetu za ukrajinský útok (masaker) v Luhansku, ktorý podľa ruských zdrojov zabil 21 ľudí pri internátnej škole,“ pripomína Dag Daniš veci, ktorým mainstreamové médiá venovali iba minimálnu pozornosť, hoci by si zaslúžili oveľa väčšiu.
„A nakoniec: šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová informovala, že spúšťa vyšetrovanie pochybných praktík v biolaboratóriách. Američania financovali medzinárodnú sieť virologických laboratórií. Viaceré z nich, vrátane Wuchanu, robili nebezpečné gain-of-function výskumy. Prírodné patogény sa upravovali tak, aby mali vyššiu infekčnosť. Vyšetrovanie má byť zamerané aj na ukrajinské virologické laboratória, ktoré platil Pentagón. Všimli si túto správu veľké slovenské médiá? Nie. Vytesnili ju. Nezapadá do ich kampaňovej žurnalistiky,“ pokračuje Daniš v ostrej kritike informovanosti niektorých našich novinárov a médií.
„Alebo ešte jedna podstatná vec. V rokoch 2014 a 2015, po útoku ukrajinskej armády na proruský Donbas, ušlo z východnej Ukrajiny viac ako milión ukrajinských občanov do Ruska. Nájdete túto správu vo veľkých slovenských médiách? Ťažko. Pritom je podstatná pre pochopenie príčin veľkého konfliktu. Jednoducho, úroveň slovenského mediálneho prostredia je žalostne nízka. Taká nízka, že latku hravo preskakujú amatéri z radov influencerov,“ konštatuje Dag Daniš na samý záver svojho poriadne kritického blogu, ktorým sčasti vysvetlil, prečo niektoré mainstreamové médiá útočia na tých, ktorí informujú o tom, čo sa oni usilujú zamlčať .
Zdroj foto: Mimi Šramová/FB