Americký dolár si od druhej svetovej vojny užíval svoje nadradené postavenie v rámci globálnej ekonomiky. Dolár bol hlavnou súčasťou svetového poriadku, ktorému dominovala neoliberálna globalizácia a finančný systém odtrhnutý od zlata na čele s centrálnymi bankami tlačiacimi obrovské množstvá ničím nekrytých peňazí.
Toto usporiadanie sveta však zažíva posledné chvíle pred svojim kolapsom. Podľa švajčiarskej banky Credit Suisse vojna na Ukrajine zmení súčasný finančný systém a urýchli jeho pád. Analytici Credit Suisse predpovedajú, že éra neoliberálnej globalizácie sa končí a jednotlivé krajiny a štátne zoskupenia sa začnú čoraz viac uzatvárať pred zvyškom sveta.
Jedným z príkladov, že sa tak začalo diať už pred ruskou vojenskou operáciou na Ukrajine, je sektor polovodičov. Európska únia a USA si uvedomili krehkosť, na ktorej stojí svetový obchod. Počas kovidovej pandémie najvyspelejšie krajiny pochopili, ako veľmi sú závislé od ázijských štátov pri výrobe čipov.
Práve preto Brusel s Washingtonom začali tlačiť na producentov polovodičov, aby rozšírili výrobu na ich vlastných územiach. Na podporu výstavby nových čipových závodov Európa a USA tak vynaložia v najbližších rokoch miliardové čiastky.
Experti z Credit Suisse ďalej poukázali na neudržateľnosť súčasného peňažného systému. Neustále nafukovanie peňažnej zásoby prostredníctvom centrálnych bánk už dávno narazilo na svoje limity. Zjednodušene povedané, kým peniaze sa dajú veľmi ľahko natlačiť, ropu, plyn či obilie musí niekto vyprodukovať. Preto sa mnoho krajín začne prikláňať k menám naviazaným na rôzne komodity.
Týmto činom dolár stratí svoje dominantné postavenie vo svete. Do popredia sa tak môžu podľa analytikov dostať meny ako čínsky jüan, prípade nová medzinárodná peňažná jednotka naviazaná na kôš rôznych mien alebo komodít, ako navrhuje ruský ekonóm Sergej Glazjev.
O tom, že éra súčasnej globalizácie sa končí, je presvedčených viacero vplyvných ľudí z biznisu a financií. Patrí medzi nich napríklad aj šéf jednej z najväčších investičných spoločností na svete BlackRock Larry Fink.
Fink okrem iného vo svojom článku v The New York Times vysvetlil, že na prvý pohľad sa môže zdať, že ruská ekonomika má bezvýznamný podiel na svetovej ekonomike, keďže na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) predstavuje len tri percentá, avšak v oblastiach dodávok dôležitých surovín má významné postavenie.
Rusko je totiž druhým najväčším producentom ropy na svete. Keď sa do toho zarátajú aj ropné výrobky, tak sa dostane na pozíciu svetového hráča číslo jeden. Rovnaké postavenie má aj v plynárenskom sektore. K tomu treba pripočítať aj ďalšie významné komodity ako hliník, titán či rôzne vzácne plyny. Úplný zákaz dovozu týchto komodít by spôsobil výrazných chaos v medzinárodnom obchode.