Včera, v pondelok 1. septembra 2025 pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky sa na Úrade vlády SR udeľovali Štátne ceny Alexandra Dubčeka.
Ocenenie z rúk predsedu vlády SR Roberta Fica si prevzal Jozef Banáš za rozvoj literárnej tvorby a významný celospoločenský prínos. Ďalším oceneným je Štefan Grman, ktorý sa zaslúžil o rozvoj v oblasti legislatívy, práva a ústavnosti. Štátnu cenu Alexandra Dubčeka si prevzal aj Ján Telenský za rozvoj podnikateľského prostredia a filantropickú činnosť.
Ústava Slovenskej republiky bola prijatá presne pred tridsiatimi tromi rokmi. Podľa predsedu vlády ju charakterizuje niekoľko bodov. „Máme modernú, európsku ústavnú legislatívu. Je to ústava, ktorá ma svojho vlastného ducha. V roku 1992 dali zákonodarcovia ústave preambulu, ktorá politikom jasne hovorí, v akom duchu majú vykladať a aplikovať Ústavu Slovenskej republiky v každodennom živote,“ povedal Robert Fico a dodal, že ústava je mierová, pretože v preambule každému ukladá, že sa má usilovať o zachovanie trvalého mieru s každým, kto má záujem o takýto mier.
Predseda vlády vo svojom príhovore vyzdvihol osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorého meno nesú aj štátne ceny. „Je to človek, ktorý dnes v Európe a vo svete chýba. Človek, ktorý v praktickom živote pretavoval tie hodnoty, ktorým veril a ktoré ho riadili. A to bola predovšetkým otázka dohody a otázka mieru,“ uviedol Robert Fico a pripomenul príhovor Alexandra Dubčeka na Bolonskej univerzite v roku 1988, keď mu univerzita udelila čestný doktorát: „Nech život bez zbraní a násilia, bez vojenských hrozieb sa stane pre súčasníkov zbraňou – zástavou novej kvality ľudského života.“
Robert Fico sa v príhovore obrátil aj na laureátov. „Udelenie ceny nesúcej meno Alexandra Dubčeka nech aj vás povzbudí v činnosti, ktorá nás tak oslovila a pre ktorú sme vám odovzdali toto významne ocenenie.“
Jozef Banáš pôsobil v diplomacii a v rokoch 2002 – 2006 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa venoval predovšetkým európskej integrácii. Pôsobil ako podpredseda parlamentného výboru a viedol stále delegácie Slovenska v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a NATO.
V súčasnosti sa venuje hlavne literárnej činnosti a patrí medzi najúspešnejších slovenských spisovateľov. Je autorom päťdesiatich kníh, z ktorých až tridsať vyšlo v zahraničí. Celkový náklad jeho kníh presiahol 440-tisíc výtlačkov, čo ho radí medzi najčítanejších a najprekladanejších slovenských autorov súčasnosti.
Za svoju tvorbu získal množstvo významných ocenení – Cenu Slovenského centra PEN, Cenu Literárneho fondu a v roku 2024 mu bola udelená Cena Mateja Hrebendu za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov a titul Osobnosť Bratislavy.
Štefan Grman zasvätil 51 rokov svojho profesionálneho života slovenskej legislatíve. Svojím celoživotným pôsobením sa významne zaslúžil o rozvoj legislatívy, práva, ústavnosti a demokracie na Slovensku. Podieľal sa na príprave stoviek návrhov právnych predpisov, ktoré formovali a upevňovali demokratické základy štátu.
Od roku 1989 až do roku 2018 stál takmer nepretržite na čele sekcie legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky. Počas revolučných zmien sa aktívne zúčastňoval na okrúhlych stoloch v Prahe, kde sa podieľal na príprave prvých demokratických zákonov o združovaní, zhromažďovaní, petičnom práve a politických stranách.
Podieľal sa aj na tvorbe prvej demokratickej Ústavy Slovenskej republiky a ako člen najužšieho pracovného tímu obhajoval vládny návrh ústavy pred výbormi Slovenskej národnej rady. Neskôr sa venoval harmonizácii slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie, čím prispel k úspešnému vstupu Slovenska do európskeho spoločenstva.
V roku 1999 sa podieľal na príprave návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ktorý obhajoval pred medzinárodnými inštitúciami v Haagu. Ako predseda Pracovného výboru pre legislatívu pre zavedenie Eura zohral významnú úlohu v procese zavedenia novej slovenskej meny.
Štefan Grman tiež prispel k návrhu zákona, ktorý zaviedol nový právny status Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Svoje skúsenosti a poznatky odovzdával ďalej prostredníctvom pedagogickej a lektorskej činnosti.
Jan Telenský v roku 1969 odišiel na jazykový kurz do Spojeného kráľovstva, kde prežil dve desaťročia. V roku 2002 založil v spolupráci s mestom Poprad spoločnosť Aquapark Poprad, ktorá vybudovala multifunkčný rezort AquaCity Poprad. Podieľal sa aj na výstavbe Národného tréningového centra v Poprade.
Jan Telenský je najväčším zahraničným investorom a donorom v regióne Tatier. Významne sponzoroval popradský hokej, futbal, základné a stredné školy, pomoc poskytol popradskej nemocnici a podporil množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí.
Financoval aj zhotovenie kópie morového stĺpu v Spišskej Sobote, barokového organu v Kostole sv. Egídia, ako aj súsošie sv. Egídia na námestí v Poprade. Mestu Kežmarok daroval bronzovú sochu P. O. Hviezdoslava a Slovenskému futbalovému zväzu venoval do siene slávy bronzovú bustu Jozefa Vengloša. Inicioval vznik Rádia Tatry International, ktoré vysiela nielen pre Slovensko, ale aj pre Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny.
V roku 2012 ho Slovenský olympijský výbor menoval do funkcie olympijského atašé slovenskej výpravy na olympijských hrách v Londýne. Jan Telenský taktiež aktívne podporuje rozvoj slovensko-poľského pohraničia.
Štátne ceny Alexandra Dubčeka udeľuje vláda Slovenskej republiky osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj Slovenskej republiky a šírenie jej dobrého mena.
zdroj: fb Úrad vlády SR
