Predpovedať pri nepredvídateľnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi ako sa bude vyvíjať situácia vo svete je veľmi ťažké. Ba nieraz doslova nemožné. Napriek tomu tým skúsenejším niektoré indície napovedajú, čo sa bude diať.
Jedným z takých, ktorí amerického prezidenta a jeho kroky dokážu odhadnúť je aj Jiang Xueqin, čínsko-kanadský pedagóg, spisovateľ, historik a geopolitický teoretik žijúci v Pekingu v Číne. Profil Staroverectvo v statuse prináša varovanie profesora krátko pred konfliktom s Iránom, respektíve prečo ho USA a Izrael napadnú. Vo svojej predpovedi sa nemýlil, pretože konflikt je tu. Ako zareaguje Putin, Čína, Severná Kórea? Jiyang predpovedal ako vyštudovaný politológ viaceré udalosti v minulosti, ktoré sa naplnili podľa jeho analýz. Je to síce trochu dlhšie čítanie, ktoré však dáva zmysel…
„…Amerika chce napadnúť Irán, a dôvod je jednoduchý – ropa a globálna nadvláda. Irán nie je len ďalšia krajina na Blízkom východe. Je to strategický uzol, cez ktorý prechádzajú kľúčové obchodné trasy a kontroluje tok obrovského bohatstva v podobe ropy. Kto ovláda Irán, ovláda cenu ropy, a tým pádom aj ekonomiky krajín, ktoré sú na tejto rope závislé. A práve o to ide,“ konštatuje sa v úvode statusu.
„Japonsko dováža takmer deväťdesiat percent svojej ropy z Blízkeho východu. A Japonsko je zároveň najväčším kupcom amerických dolárov. Keby Japonsko povedalo, že už viac doláre kupovať nebude, americká ekonomika by sa zrútila. Takže ovládnutím Iránu Amerika získava kontrolu nielen nad ropou, ale aj nad celým Japonskom a jeho ekonomikou. Môže si diktovať ceny a podmienky. To je ten pravý dôvod, prečo Amerika potrebuje Irán ovládnuť,“ vysvetľuje Jiang Xueqin.
Problém je podľa profesora v tom, že Amerika nemôže len tak vpadnúť do Iránu bez poriadneho dôvodu. Potrebuje zámienku, niečo, čím ospravedlní svoju agresiu pred svetom a vlastnými občanmi. A tou dokonalou zámienkou je Izrael, ktorý je dlhodobo v konflikte s Iránom.
„Stačí, aby sa tento konflikt vyostril, Irán zaútočil na Izrael, a Amerika ako verný spojenec okamžite príde na pomoc. Izrael je v tejto hre korčuľou, na ktorej Amerika môže vkĺznuť do vojny s Iránom. To vysvetľuje, prečo je na Blízkom východe neustále také napätie. Amerika potrebuje, aby tento konflikt tlel a kedykoľvek mohol vzplanúť,“ pokračuje v osvetľovaní problému na Blízkom východe profesor. Ak sa totiž pozriete na mapu uvidíte, že Irán je doslova obkľúčený americkými základňami.
„V Afganistane sú tisíce vojakov, ďalšie základne sú všade naokolo. Amerika sa na inváziu pripravuje už desaťročia, len čaká na správnu chvíľu. Ale je tu jeden háčik. Irán nie je Irak. Irak je rovina, púšť, ktorú ľahko zbombardujete z lietadiel. Irán je však hornatý, členitý ťažko dostupný terén. Lietadlá a bomby sú proti horám takmer nepoužiteľné. Horu neporazíte bombardovaním, nevydobijete si ju vzdušnou nadvládou. Pozemná invázia by bola mimoriadne náročná a Amerika by v nej nemala isté víťazstvo. Naopak, mohla by to byť porážka, ktorá by znamenala koniec amerického impéria,“ prízvukuje Jiang Xueqin.
„Ako môže reagovať na konflikt Rusko? Putin je strategický hráč, ktorý presne vie, čo sa chystá. Preto sa spojil s Kim Čong-unom a podpísal s ním dohodu o vzájomnej obrane. To znamená, že ak by bola Severná Kórea napadnutá, Rusko by prišlo na pomoc. Prečo to Putin robí? Pretože ak Amerika zaútočí na Irán, Putin môže vytvoriť Amerike problém na inom mieste, aby rozptýlil jej sily a narušil jej koncentráciu,“ naznačuje profesor kroky ďalšieho veľkého geopolitického hráča – Rusko.
„Tým miestom by mohla byť práve Kórea. Keby Severná Kórea začala ohrozovať Južnú Kóreu, Amerika by musela riešiť naraz tri fronty – Ukrajinu, Kóreu a Irán. To by jej vojenskú mašinériu poriadne zamestnalo a oslabilo. Toto je Putinov tromf, jeho veľká stratégia, ako čeliť americkej presile. Je to šachová partia, v ktorej Putin vidí o niekoľko ťahov dopredu,“ vysvetľuje čínsky profesor a dodáva, že zároveň je tu vzťah medzi Amerikou a Čínou, krajinami a ďalšími dvomi mocnosťami, medzi ktorými prebieha momentálne obchodná vojna a napätie je veľké.
„Napriek tomu si myslím, že to nie je dlhodobý stav. Obidve ekonomiky sú na sebe príliš závislé. Čína potrebuje americký trh a americké doláre, Amerika zase potrebuje čínske investície a tovary. Skôr či neskôr budú musieť nájsť spoločnú reč, dôjde k určitému zbližovaniu. A to bude mať vplyv aj na vzťah Číny a Ruska. Ich súčasné priateľstvo je skôr účelové, no dlhodobo neudržateľné. Majú príliš veľa geopolitických stretov, dlhú spoločnú hranicu, súperia o vplyv v Strednej Ázii. Časom sa ich cesty rozídu,“ konštatuje ďalej Jiang Xueqin.
A vtedy podľa neho Putin natiahne ruku smerom k Nemecku. „Spojenie Ruska a Nemecka by bolo geopolitickým otrasom, ktorý by zmenil usporiadanie síl v Európe aj vo svete. A čo Donald Trump? Ten sleduje svoj vlastný cieľ – tretie funkčné obdobie, a ak sa dá, stať sa niečím ako kráľom. Všetko, čo robí, smeruje k upevneniu vlastnej moci. Stojí však pred obrovským problémom – americkým štátnym dlhom, ktorý presahuje 37 biliónov dolárov. Ten sa nedá nikdy splatiť bežným spôsobom. Jediná možnosť, ako s týmto dlhom existovať, je udržať si pozíciu globálneho hegemóna, ktorý si môže dovoliť dlh donekonečna zvyšovať, pretože mu to nikto nespochybní,“ myslí si skúsený čínsky profesor.
Na to však podľa neho potrebuje Trump kontrolovať kľúčové zdroje a ekonomiky. „Preto potrebuje Irán. Preto potrebuje udržať dolár ako svetovú menu. A preto potrebuje dotlačiť Čínu k ďalším ústupkom, k otvoreniu jej finančného trhu, k väčšej previazanosti, ktorá by Amerike umožnila ďalej profitovať. Všetky tie hry s vízami pre čínskych študentov, vyhrážky a tlak – to nie je náhoda. Je to súčasť obrovského vyjednávania, v ktorom ide o budúcnosť americkej dominancie,“ prízvukuje Jiang Xueqin.
„História nám ukazuje, že takéto správanie impérií nie je nové. Stačí sa pozrieť na staroveké Atény a ich osud. Atény boli demokracia, ktorá sa spojila s ostatnými gréckymi mestami do obrannej aliancie, Délskeho spolku, proti Peržanom. Spojenci vložili svoje bohatstvo na ostrov Délos ako spoločný fond pre prípad útoku. No Atény tento fond zneužili, peniaze si privlastnili a postavili za ne nádherný Partenón. Z obrancov sa stali vykorisťovatelia. Prestali byť cnostní, stali sa z nich mafiáni, ktorí od spojencov vymáhali tribút a tvrdo trestali každého, kto odmietol platiť. Tento úpadok morálky a chamtivosť viedol k peloponézskej vojne, ktorá Atény napokon zničila,“ vrátil sa historik a geopolitický teoretik o pekných pár storočí dozadu.
„Najprv váhali, keď mali potrestať odbojný ostrov Mytiléné – jednu loď poslali s rozkazom na popravu všetkých mužov, hneď za ňou druhú s milosťou. Ešte v nich ostal kúsok svedomia. No o pár rokov neskôr, keď boli vyčerpaní vojnou, už bez váhania povraždili mužov na neutrálnom Méle a ženy predali do otroctva. „Silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia,“ odkázali im. A nakoniec, hoci prehrávali vojnu so Spartou, namiesto toho, aby hľadali mier, dali na radu dobrodruha Alkibiada a podnikli šialenú výpravu na vzdialenú Sicíliu, len aby získali jej bohatstvo. Skončilo to katastrofou, úplným zničením výpravy a napokon aj porážkou Atén, ku ktorej prispeli aj Peržania, ktorí podplatili Spartu,“ dokončil Jiang Xueqin svoje historické okienko.
„Nevidíte v tom paralelu s dneškom? Amerika vytvorila NATO ako obranný spolok, no dnes svojich spojencov využíva, útočí na ich záujmy, ničí plynovody, ktoré im mali slúžiť, a vyhráža sa im, keď nechcú poslúchať. Vyhlasuje, že by chcela ovládnuť Grónsko alebo Kanadu – nie preto, že by jej hrozili, ale preto, že majú bohatstvo, ktoré chce. Vojna na Ukrajine nie je len o Rusku, je to aj spôsob, ako prinútiť európskych spojencov, aby kupovali drahé americké zbrane. Je to vydieranie pod rúškom ochrany,“ upozorňuje profesor Jiang.
„A na Blízkom východe Amerika roky pripravuje pôdu na veľký konflikt, ktorý má zabezpečiť jej nadvládu na ďalšie desaťročia. Potrebuje Irán. Potrebuje ho zničiť alebo ovládnuť, rovnako ako Atény potrebovali ovládnuť Mélos a Sicíliu. A rovnako ako Atény, aj Amerika si myslí, že jej sila dáva právo konať podľa vlastného uváženia, bez ohľadu na právo a morálku. Lenže dejiny varujú. Impériá, ktoré sa spoliehajú len na silu a stratia cnosť, sú odsúdené na pád. Atény prehrali, lebo sa príliš roztiahli, stratili podporu spojencov a podcenili nepriateľa,“ upriamuje profesor pozornosť na veľmi zaujímavú paralelu nedávnej minulosti a súčasnosti.
A Amerike hrozí podľa neho to isté. „Irán je hornatá krajina, ktorú nemožno ľahko dobyť. Ak sa Amerika pustí do tejto vojny, riskuje, že uviazne v močiari, z ktorého nebude úniku. A v tom momente sa proti nej môžu spojiť aj iní – Rusko, Čína, možno aj európski spojenci, ktorým dnes ubližuje nátlakom a vysokými clami,“ zakončil čínsko-kanadský profesor Jiang Xueqin svoju zaujímavú úvahu.
Zdroj: Staroverectvo/FB