Rodina Šimečková a s ňou aj celé Progresívne Slovensko leží v žalúdku veľa ľuďom. Jedni ich síce obhajujú a podporujú, iní poukazujú na ich prešľapy, ktorých je, ako sa ukazuje, stále viac a viac. Prirodzene, progresívci a ich priaznivci to odmietajú s odôvodnením, že nič také zlé sa nestalo.
V prípade Šimečkovcov a progresívcov by sa dalo biblicky povedať, že „kto si bez viny, hoď kameňom“. Kým oni poukazujú na prešľapy a údajné zlodejiny koalície, oni sami nie sú vôbec iní. Len si to akosi nechcú priznať. Komentár k Šimečkovcom a ich kauze ponúka v online médiu Marker.sk jeho šéfredaktor Jaroslav Daniška. „Aby nedošlo k omylu, Šimečkovci nech dohrajú hru dokonca. Keď sa ešte v januári pokúsili médiá z kauzy urobiť kauzičku a zamiesť ju pod koberec, opísal Michal Čop celý rad znepokojujúcich vecí, ktoré ukazovali, že to pod koberec nepatrí. Že porušovanie zákona nemožno odbiť tým, že mama má bordel v účtovníctve,“ konštatuje hneď v úvode.
„Šimečkovci sú tenisti, ale víťaznú loptičku sa im odohrať nepodarilo. Skôr pribúdajú outy. Pribudli ďalšie zistenia; objavila sa snaha hodiť všetko na Pukovú; tá predáva dom; po pár dňoch zase nejaký prešľap; čo týždeň, to nejaký posun; aktuálne sa mladý politik vyjadruje, že ho nikto nepresvedčí, že jeho mama je zlý človek, a že ju nikdy neprestane mať rád,“ pokračuje Daniška, ktorý vzápätí poukazuje na väčší problém ako je účtovníctvo Projektu Fórum.
„Začalo to s textom „filozofujúceho“ zmätkára Juraja Skalu, ktorý dospel k tomu, že dôležitejšia ako pravda je interpretácia pravdy. A teda, že politik Šimečka sa má porúčať. Zapojil sa Michal Vašečka, Šimečkova kauza trápi Matúša Kostolného a už aj Jozefa Majchráka. Autorov je zrazu celý zástup,“ prízvukuje šéfredaktor.
„Podľa Kostolného kauza Šimečkovej a Pukovej – počúvajte dobre – „spochybňuje príbeh slušného Slovenska“. Bravo, to je zmysel pre mierku z učebnice kolektívnej viny. A ak Šimečka „nezvládne upokojiť svojich voličov a nedokáže verejnosti z opozičného tábora vysvetliť, že s kauzou nič nemá, potom v politike nemá čo robiť“. V politike nám naozaj chýbajú už iba terapeuti tohto druhu. Celá opozičná scéna sa správa, akoby Šimečková bola mamou ich všetkých, pravda, s výnimkou Matoviča, ten v nej vidí macochu. Pohľad na to začína byť neznesiteľný,“ s dávkou sarkazmu komentuje Daniška.
„Šimečkovci majú dosť peňazí, aby všetky podvody vyrovnali, ľutovať ich určite netreba. Problém je však inde. Celá táto debata nás na to opäť upozorňuje.
Trochu mi to pripomenulo kauzu s bytmi, ktoré niektorí politici papalášsky nadobudli v 90. rokoch. Keď bol témou byt Jána Figeľa, trápil sa, vyhováral, raz spomínal dcéru, potom nejaké združenie, bola to mizéria. Ivan Mikloš predviedol iný prístup, novinárov chladne odbil, k téme sa nevyjadroval (úspešne to zopakoval aj pri otázkach na miesto v dozornej rade Molu). Hádajte, koho má kaviareň po rokoch radšej a koho pozývajú medzi seba… (Spomeniem si na to každý večer, keď idem domov okolo Miklošovho bytu v centre mesta, býva tam tma, akoby tam nikto nebýval.),“ prezrádza šéfredaktor Markeru.sk.
Pointou podľa Danišku nie je Mikloš, ale že naša progresívna ekipa vytrvale rieši zástupné veci. „Rozhodujúca je pravda, nie nejaká interpretácia (navyše o žiadnu interpretáciu tu ani nejde). Šimečka nezlyháva vtedy, keď niečo nevie vysvetliť alebo niekoho upokojiť, ale keď nevie, čo je porušenie zákona. Do politiky sa nechodí kvôli dobrému dojmu, o úspechu predsa nerozhoduje dobrý marketing, problémom predsedu PS vonkoncom nie je to, že je vraj „zraniteľný líder“. Bože chráň, aby prestal mať rád svoju mamu!“ vysvetľuje Daniška s dôvetkom, že pred pár mesiacmi nahral video, že progresívci sa správajú v politike ako decká. Nezrelo. Nezodpovedne.
„Vek nie je určujúci, to potvrdzujú starší spomedzi nich. A nie je to ani výlučne slovenská choroba. Stačí sa pozrieť na Merza, Macrona či Starmera. Rad radom politici, ktorí nemajú váhu. (Pre progresívneho čitateľa: nemyslím tým hmotnosť.) Podstatne väčším problémom Michala Šimečku ako účty za jeho mobil, sú jeho názory na vojnu na Ukrajine. Ľudovít Ódor môže hovoriť o ekonomike koľko chce, ale ak prikyvuje na zelenú ideológiu Bruselu a víta sankcie na ruské energie, ohrozuje ekonomické záujmy štátu a priemyslu zničujúcim spôsobom. Ivan Korčok môže cestovať do Varšavy, Berlína či Kyjeva aj každý týždeň, ale dôležitejšie ako fotky je to, čo sa povie a čo urobí. Ak by predsa záležalo na tých fotkách a videjkách, Merz a Starmer by nemali problémy, že dosiahli podporu, akú mali u nás vo vláde Matovič s Hegerom,“ vysvetľuje šéfredaktor online média.
To, čo sledujeme, je podľa neho rezignácia na politiku. Ilúzia, že Facebook a obrázky na stenách môžu nahradiť realitu. „Keď prijmete takúto optiku, kde nejde o pravdu vo veci a záujmy štátu, potom je výsledkom kríza, akú vidíme u nás a po celom Západe. Podvody sa reťazia, orwellovská novoreč je všade a médiá to celé zakrývajú straníckymi prekáračkami. Lenže politika je zápasom, kde má pravda zásadný význam pre moc, politik má v rukách životy iných ľudí, keď zlyhá, dôsledkom môže byť vojna (alebo zapojenie do vojny, ktorá nie je naša). V politike sa rozhoduje o tých najdôležitejších veciach pre štát, banality musia ísť bokom,“ konštatuje Daniška.
„Od Michala Šimečku nikto nechce, aby prestal mať rád svoju mamu, ale aby konečne on a s ním mnohí ďalší – a týka sa to rovnako súčasnej vlády – začal verejne uvažovať a navrhovať niečo ku katastrofálnemu stavu demografie. A ak nefungovalo tých 200 eur na dieťa, aby sme sa rozprávali aj o tom (a sumu možno ešte zvýšili, inak usporiadali). Ako je vôbec možné, že niekto zruší rodičovský dôchodok a zavedie niečo horšie a drahšie?!“ pokladá Daniška zásadnú otázku.
„Nechápal som, ako mohli Šimečka s Korčokom a Valáškom cestovať kedysi do Kyjeva a nebojovať tam za ruské energie aj po roku 2027, alebo nedávno za otvorenie Družby. Veď nech sa to pokúsi presadiť ten, koho majú v Kyjeve a Bruseli radšej, pre štát sa počíta výsledok, nie estetický dojem. Bez energií a lepšieho technického vzdelania neprežijeme ako priemyselný štát. Dôsledky padajú na všetkých, nielen na koalíciu či opozíciu. Kedy sa konečne dočkáme, že tu niekto začne kompetentne riešiť, aké marže majú na zeleninu a iný tovar obchodné reťazce, prečo sú o toľko výrazne vyššie ako v Rakúsku, Nemecku a ešte aj v blízkom Česku?! Ako je možné, že k nám dovážajú petržlen či cibuľu z Poľska už aj so slovenskými vlajočkami?“ pýta sa dosť nepríjemne Daniška.
Štát si podľa neho vyžaduje viac. „Toto je skutočný problém Michala Šimečku. A spolu s ním celej generácie politikov, ktorá prijala predpoklad, že veci sa jednoducho dejú a oni s tým nevedia urobiť nič, len sa prispôsobiť trendom a donekonečna trúsiť tie isté slová. Kráľ je nahý, všimli ste si?“ končí záhadne Jaroslav Daniška svoj komentár.
Zdroj foto: SITA