Veci, ktoré robia politici z Progresívneho Slovenska, posilnení svojimi koaličnými partnermi z SaS a hnutia Slovensko, sú veľmi podobné tým, ktoré tí starší zažívali za socializmu. Cenzúra aká tu je teraz tu nebola od roku 1989 a to, ako sa usilujú zlikvidovať svojich oponentov je tiež podobné praktikám ŠTB.
Kam sme sa to teda vlastne posunuli? Nikam, hoci nám progresívci a liberáli nahovárajú, že u nás je demokracia. To možno áno, ale iba pre ich vyvolených. Ako vníma slovenskú súčasnosti vyjadril v statuse na sociálnej sieti slovenský politik maďarského pôvodu György Gyimesi, ktorý sa hneď v úvode pýta: „Čaká nás aj Krištáľová noc či Noc dlhých nožov?“
„Síce sa nezdravia zdvihnutím pravice, ale nenávidia rovnako. Knihy na verejnosti nepália, no nepohodlné názory by umlčiavali rovnako. Považujú sa za nadradených veľmi podobne ako ich vzory(?) v 30. rokoch minulého storočia. Jedným slovom – progresívci,“ začal hneď zhurta Gyimesi, podľa ktorého sú progresívci akýmsi klanom či sektou.
„Kto k nim názorovo patrí, vyhral. Musí byť predsa osvietený. Na tej správnej strane dejín. Povedzte, nechceli by ste sa ocitnúť práve medzi nimi? Pretože ak medzi nimi nie ste, stávate sa vyvrheľom spoločnosti. Dezolátom. Človekom, ktorý podľa nich nemá právo pôsobiť vo verejnom priestore. Ako naposledy Marián Čekovský. Ten si za honorár dovolil zaspievať pieseň na – podotýkam – ŠTÁTNYCH oslavách,“ vracia sa Gyimesi k nedávnej kauze umelca, ktorý si aj s manželkou dovolil vystúpiť na hrade Devín za štátne peniaze na oslavách príchodu sv. Cyrila a Metoda.
„Ako chutí progresívna medicína, si bude môcť najbližšie vyskúšať napríklad v Inkognite, kde mu zaslúžilá umelkyňa, dnes demokratka Studenková, určite vytmaví, akého hriechu sa to dopustil. Pointa je však inde. Hystéria permanentne neúspešných progresívcov už dávno prekračuje hranice únosnosti. Nedokážu uchopiť moc v demokratických voľbách, pretože ich agenda je v spoločnosti v menšine. Zaklínadlá nefungujú, frustrácia rastie. A s ňou, ruka v ruke, aj agresia. Slovensko nikdy nemalo takú primitívne agresívnu a obsahovo vyprahnutú opozíciu, ako má teraz,“ nekompromisne konštatuje Gyimesi.
„Je smiešne, keď sa umelec musí ospravedlňovať za to, že vystúpil na štátom organizovaných oslavách len preto, že ten štát momentálne neriadia progresívci. Je vrcholne trápne, keď sa bubeník Valihora musí svojim súkmeňovcom ospravedlňovať a kajať za fotografiu s intelektuálom a jedným z najvzdelanejších politických analytikov, Eduardom Chmelárom. Len preto, že Chmelár nemá tie jediné správne názory,“ pridáva slovenský politik maďarskej národnosti.
„Pýtate sa, kde sa podela tá ich toľko omieľaná tolerancia? Nikde. Ona totiž nikdy neexistovala. Sú tolerantní len voči názorom, ktoré sú rovnaké ako tie ich. Kde je ich ľudskosť a slušnosť, ktorými sa tak radi oháňajú? Ani tie nikdy neexistovali. Sú len fatamorgánou, rovnako ako ich údajná odbornosť,“ nedáva si Gyimesi servítku pred ústa.
A práve to je podľa neho na celej veci najnebezpečnejšie. Nie odlišný politický názor, ale presvedčenie, že každý, kto zmýšľa inak, má byť zosmiešnený, umlčaný alebo spoločensky zlikvidovaný. „Môžeme teda očakávať, že raz zorganizujú proti názorovým oponentom niečo ako Noc dlhých nožov? Zoznam už na to majú,“ konštatuje na samý záver György Gyimesi.
Zdroj: György Gyimesi/FB