Dňa 28. októbra 1918 sa naplnil dlhoročný sen českého a slovenského národa o slobode a samostatnosti. Po desaťročiach života v rámci Rakúsko-Uhorska, kde Slováci čelili národnému útlaku a snahám o pomaďarčenie, sa otvorila cesta k novému štátnemu usporiadaniu.
K zrodu Československa viedla dlhá cesta. Jej symbolickým vrcholom bola Washingtonská deklarácia z 18. októbra 1918, ktorou predstavitelia zahraničného odboja – Tomáš G. Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš – vyhlásili nezávislosť českého a slovenského národa. Uverejnenie tohto vyhlásenia malo zásadný diplomatický dopad – ovplyvnilo amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý v odpovedi na žiadosť rakúsko-uhorskej vlády o prímerie vyhlásil, že o budúcnosti monarchie majú rozhodovať jej národy. Tým bola fakticky vyslovená definitívna veta nad Rakúsko-Uhorskou monarchiou.
Je dôležité poznamenať, že na vzniku samostatnej spoločnej republiky mali významné pričinenie i úspechy československých légií počas Prvej svetovej vojny, ktoré pôsobili v Taliansku, Srbsku, Francúzsku či Rusku.
Prvá samostatná republika Čechov a Slovákov vznikla 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej Československej republiky a následne vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Na Slovensku sa o dva dni neskôr, 30. októbra 1918, zišli slovenskí politickí predstavitelia a prijali Martinskú deklaráciu, ktorou sa Slovensko prihlásilo k spoločnému štátu.
Koncom októbra 1918 sa v Ženeve stretli predstavitelia domáceho odboja (Karel Kramář) a zahraničného odboja (Edvard Beneš), čím vznikla československá dočasná vláda. V novembri toho istého roku bol za prvého československého prezidenta zvolený T.G. Masaryk a taktiež bola založená vláda na čele s predsedom vlády – Karolom Kramářom. Súčasťou vtedajšej vlády boli aj Milan Rastislav Štefánik ako minister vojny či Vavro Šrobár ako minister zdravotníctva a minister pre správu Slovenska.
Vznik Československa bol nielen výsledkom diplomatických rokovaní, ale aj úsilia tisícov ľudí doma i v zahraničí, ktorí verili v myšlienku slobodného a demokratického štátu.Nová republika sa stala symbolom nádeje a modernej štátnosti – krajiny, ktorá sa opierala o vzdelanosť, kultúrne tradície a hodnoty humanizmu.
Odkaz 28. októbra 1918 nám pripomína, že sloboda, dôvera a úcta k štátu a jeho symbolom sú základom každej modernej spoločnosti. Aj po rozdelení spoločného štátu nás so susedmi spájajú spoločné korene, jazyk, kultúra i hodnoty, na ktorých sme vyrástli. Udržujme si preto hrdosť na naše dejiny, ktoré dokazujú, že aj malé národy dokážu veľké veci, keď stoja pevne za svojimi ideálmi.
Zdroj: Úrad vlády SR
