Nenávidím obchod so zbraňami. Je v mojom hodnotovom systéme na rovnakej morálnej úrovni ako obchod s drogami. Ba ešte na horšej, je to čistý obchod so smrťou obalený do vznešených fráz o bezpečnosti.
Keby ste o ňom vedeli podrobnosti, kam všade sa dostanú naše zbrane – do konfliktných oblastí Blízkeho východu, k detským bojovníkom vo východnej Afrike, ba i k teroristickým skupinám – prišlo by vám zle. Vláda si nad tým nemôže umyť ruky ako Pilát, že sú to súkromné spoločnosti a že je to ich zodpovednosť, lebo každej jednej zásielke zbraní vydáva obchodnú licenciu. Aj tej, ktorá putuje napríklad na Ukrajinu. Vystupujem proti tomuto svinstvu verejne už takmer tridsať rokov a bojujem proti nemu na čele organizácie Zjednotení za mier vyše desať rokov.
Správu, že vláda v čase konsolidácie, keď všetkým prikazuje šetriť, schválila bez povšimnutia odborných kruhov a bez verejnej diskusie najväčšiu investíciu do armády v histórii Slovenskej republiky, pôžičku vo výške 2,3 miliardy eur, som preto prijal s pobúrením. A mali by ste ju takto prijať aj vy, lebo tento zvrátený biznis zaplatíte vy všetci. Fakt, že do zoznamu „naliehavých potrieb“ zaradilo ministerstvo obrany projekty, ktoré vyzerajú skôr ako súbor nákupných želaní rodiny Strnadovcov (väčšina peňazí z dvojmiliardovej zákazky pripadne práve tomuto českému multimiliardárovi), nie je jediná vec, ktorá by sa vám mala na tomto obchode hnusiť.
Je to nehorázne plytvanie na predraženú vojenskú techniku, ktorú akútne nepotrebujeme, a to všetko v čase, keď sú verejné financie ešte stále v kritickom stave. Už ma ani neprekvapuje, že túto zlodejinu podporil „prezident mieru“. Naivným voličom očakávajúcim lacnejšie potraviny asi odporučí, aby sa najedli granátov.
Nedokážem sa zmieriť s prioritami vlády, ktorá stavia ekonomiku štátu na zbrojárskom priemysle. Je to krátkozraké, nezodpovedné a z dlhodobého hľadiska zničujúce. Oklamali ste voličov. Sľubovali ste im mier, ale sú to len prázdne slová, ak zbrojíte mnohonásobne viac ako vaši predchodcovia, ak kšeftujete s vojenským materiálom s tými najhoršími diktatúrami, ak nemáte žiadny plán pre skvalitnenie školstva a zdravotníctva, ak zanedbávate vývoj technológií do takej miery, že o pár rokov z nás bude technologická kolónia, v ktorej všetky systémy umelej inteligencie budú kontrolovať americké alebo čínske firmy, naše dáta sa budú spracovávať v zahraničí podľa cudzích zákonov a nielen mladí ľudia, ale aj príslušníci strednej vzdelanej triedy budú emigrovať do krajín s lepšou AI infraštruktúrou.
Zaspali ste dobu a ste neschopní, pričom vás už dávno neospravedlňuje ani to, že opozícia je schopná všetkého. Hádate sa o hlúpostiach, riešite len vlastné kšefty a banálne témy, ktoré sa ľudí týkajú len okrajovo, nepočúvate varovné signály, ignorujete kritiku svojich vlastných voličov a správate sa spupne, akoby ste tam boli naposledy alebo navždy. Kde sa na tejto vašej ceste k arogancii moci vytratili sociálnodemokratické témy? Ako môže byť vašou prioritou obchod so zbraňami a hazard? Kto okrem mafie má takúto štruktúru biznisu? Kam sa podelo vaše svedomie? Ak sa nespamätáte, tak Republika predbehne nielen Hlas, ale aj Smer a bude dominantnou politickou silou konzervatívnych voličov.
V tejto súvislosti len naivný človek mohol očakávať, že premiér sa zbaví Miroslava Lajčáka. Nie je to nijaký „poradca pre bezpečnosť“. Je to sprostredkovateľ zbrojárskych kšeftov. Preto chodí na zahraničné obchodné cesty nielen s premiérom, ale aj s ministrom obrany. Andrej Danko sa naoko principiálne hodil o zem, ale nepochopil hru. Nechodiť na Úrad vlády pokiaľ tam bude Lajčák je zbytočné teatrálne gesto. On tam totiž nesedí. Je externým poradcom, ktorý sa stretáva s Robertom Ficom a ostatnými členmi vlády iba operatívne. Ale hlavne, podstata kauzy Epstein nie je reputačná.
Jeffrey Epstein postavil svoju moc nielen na vydieraní a manipulácii. Bol to vplyvný obchodník, ktorý dával dohromady finančné a politické transakcie na najvyššej úrovni, ktorý pôsobil v najvyšších kruhoch ako kľúčový sprostredkovateľ, ktorý sa pri riešení mnohých problémov nedal obísť. Nedal sa obísť práve preto, že dokázal ovplyvňovať justíciu, využívať tajné služby, umlčiavať svedkov a neutralizovať médiá. Ani Miroslav Lajčák na čele OSN či OBSE sa bez neho nezaobišiel. To, že považoval Epsteinove služby za nevyhnutné, je dôkaz jeho morálnej skazenosti. Avšak nie to, že prijal od neho ponuku na tajomnú masáž, ale to, že ho informoval o dôverných záležitostiach našej vnútornej politiky, dokonca sa ním nechal inštruovať, považujem za nebezpečný a zlomový okamih, od ktorého by mal stratiť premiérovu dôveru.
Robert Fico predsa musí vedieť, že to nie je jeho človek. Už len to, že sa ho zastal jeho dávny nominant Rastislav Káčer, ktorý sa o premiérovi verejne vyjadruje, že je to ruský agent, potkan a idiot, o ministrovi Blanárovi, že je to hlupák, by malo byť pre Lajčáka diskvalifikačné. Ak nie je, mne to signalizuje len to, že premiér v tejto veci nekoná ako slobodný človek. A podobne ako Jaroslava Naďa chráni americká ambasáda, aj Lajčáka chránia mocnejšie kruhy.
Je to smutný obraz. Pre mňa je Miroslav Lajčák symbolom éry, keď sa pripravovala škandalózna vojenská zmluva s USA, voči ktorej vznieslo celý rad pripomienok nielen naše združenie Zjednotení za mier, ale aj generálny prokurátor SR. Strana Smer-SD si svoju predvolebnú kampaň výrazne postavila na sľube, že túto zmluvu zruší alebo zmení, organizovala proti nej dokonca demonštrácie a protesty. Už vyjadrenie nového ministra obrany Roberta Kaliňáka krátko po voľbách, že zmluva je v poriadku, bolo fackou do tváre tým voličom, ktorí sa nedajú opiť rožkom. Ale až vymenovanie architekta tejto zmluvy Miroslava Lajčáka do funkcie poradcu premiéra je výsmechom volebným sľubom.
Jeden úctyhodný vyslúžilý člen Smeru mi raz povedal vetu, o ktorej odvtedy často rozmýšľam: „Smer nezbiera svojich ranených z bojiska.“ Myslím, že nie nekalé kšefty, ale práve tieto praktiky, takáto personálna politika túto stranu najviac oslabuje, až ju napokon úplne zničí.
